Môj príbeh - Kishu
Adriana Masarykova, CHS Nagai Tani
Mám 45 rokov, manžela a dve dospievajúce deti. Vždy som chcela mať psa, aj keď nikdy nebolo úplne jednoznačné, akého. V zásade mám veľmi rada psy so vzhľadom podobným vlku. Z detstva mi ostala veľmi intenzívna spomienka na japonský televízny seriál Goro, biely pes. Nakoľko sa mi tento pes vždy páčil (a nielen mne, ale aj manželovi), začali sme po roku 2000 pozerať, či vôbec niekde na okolí (t.j. v strednej Európe) existujú zodpovedné chovateľské stanice. Cca v roku 2003 sme objavili jednu stanicu v Holandsku, čo bolo pre nás bohužiaľ ďaleko, keďže sme v tom čase mali malé deti. Čas plynul, deti rokmi vyrástli, túžba po psovi však neutíchala, skôr naopak. V roku 2015 som zistila, že v Čechách existuje chovateľská stanica, konkrétne v Prahe. Mali sme však smolu, všetky šteniatka už boli predané. Nakoniec sa na mňa usmialo šťastie, pretože v Brne založila ďalšia pani novú chovateľskú stanicu a nám sa podarilo rezervovať si šteniatko fenku z druhého vrhu narodeného 18.01.2017. Bizen bola prvá narodená a zároveň bola najmenšia. Bola som si pre ňu osobne v Brne u chovateľky, bola som veľmi milo prekvapená ako sa o psíkov stará, ako pripravuje šteniatka do života a čo všetko už vedeli keď išli do nových rodín. Kishu su veľmi čistotní a nemajú vôbec problém s hygienickými návykmi. Nikdy som si
nemyslela, že zo mna bude “psíčkar”. Teraz už mám dve fenky a zvažujem založenie chovateľskej stanice aby aj na Slovensku mali tieto úžasné psy väčšie zastúpenie. Druhá fenka sa k nám dostala cez reexport z Anglicka od majiteľky, ktorá sa o ňu nevedela dlhšie postarať a tak chovateľka zabezpečila jej prevoz k nám. Benihime je 6-ročná fena , je veľmi prítulná (čo nie je úplne bežná črta Kishu). Máme teda doma dve slečny a každá je iná. Bizen je veľmi nedôverčivá a lásku prejavuje obkuskávaním, hladkanie nie je pre ňu veľmi príjemné. Benihime zasa úplne naopak, hladkanie zbožňuje a priam si ho pýta. Obe však veľmi potrebujú prítomnosť svojej rodiny, sú na ňu silno naviazané. Sú to psy náročnejšie na výchovu a je pravdepodobné, že sa nikdy nebudú venčiť “na voľno”. Majú totiž veľmi silno vyvinutý lovecký inštinkt. Lovia neustále. Nebezpečné je to hlavne kvôli “na voľno” pusteným malým uštekaným psom, ktoré sú veľmi lákavou korisťou. Absolvovali sme špeciálny výcvik aj cvičisko, ale doteraz sa nám nedarí natrénovať privolanie na takej úrovni, aby som si na sídlisku trúfla psa pustiť z vodítka. Tento rok sme absolvovali aj naše prvé výstavy a
bonitáciu (uchovnenie) Benihime. Fenka je teda riadne uchovnená a my sa môžeme teraz v kľude rozhodnúť, či sa pokúsime odchovať naše prvé šteniatka.
