Kai ken, ktorý sa zvykne nazývať aj Tora inu (tigrí pes), je jedným zo šiestich pôvodných japonských špicov. Unikátna žíhaná farba odlišuje toto plemeno od ostatných stredne veľkých Nihon ken psov (pozn. Nihon ken je japonské pomenovanie pre japonské pôvodné plemená). Čo sa týka veľkosti, Kai je väčší ako Shiba, ale o niečo menší ako Shikoku, Kishu a Hokkaido. 


Kai pochádza z hôr regiónu Kai (dnešný názov Yamanashi), podľa ktorého bol pes pomenovaný. Historické záznamy opisujú slávne žíhané lovecké psy z danej oblasti s loveckými zručnosťami, ktorým sa nevyrovnajú žiadne iné psy. Zatiaľ čo ich tradičné využitie bolo pri love horských antilop Kamoshika, vďaka ich všestrannému nadaniu a atletickosti boli využívané aj pri love diviakov a inej divej zveri od bažantov až po medvede. Dnes sa používajú najmä na lov bažantov, diviakov a jeleňov.
Predpokladá sa, že prvé domestifikované psy dorazili do Japonska spolu s národmi Jomon a Yayoi. Počas tisíciek rokov ostali psy vo svojej podstate rovnaké a to vďaka geografickej situácii a vtedajšej izolacionistickej politike. Keď však Japonsko otvorilo svoje hranice vonkajšiemu svetu, pôvodné psy sa začali krížiť so západnými plemenami, čím sa počet Nihon ken psov začal čím ďalej tým viac zmenšovať. Počiatkom Showa éry sa tiež začali snahy na zaradenie a ochranu zvyšných pôvodných japonských psov. Výskumné tímy prehľadali krajinu a vykonali katalogizáciu zvyšku pôvodných psov. Vďaka hornatému povrchu Yamanashi regiónu s obmedzeným prístupom bolo zachovaných pomerne mnoho kvalitných jedincov.


V roku 1931 prokurátor Dasuke Adachi videl v meste Kofu jedného z týchto žíhaných psov, ktorý na neho urobil silný dojem. Urobil si prieskum a zistil, že tieto psy sa nachádzajú v dedine Ashizasu. Spolu s ďalšími prominentnými obyvateľmi mesta začal snahu o lokalizáciu a zachovanie tohto zriedkavého japonského psa. Po značných problémoch sa nakoniec vrátil do Kofu s dvoma najlepšími z dostupných jedincov. Tak sa začala snaha o ochranu psa Kai ako čistokrvného plemena. V novembri 1931 bola vytvorená organizácia Kai Ken Aigokai, jej predsedom bol pán Adachi. Na prvej výstave japonských psov organizovanej spoločnosťou na zachovanie japonských psov Nihon Ken Hozonkai (skrátene NIPPO), Kai priťahoval množstvo pozornosti návštevníkov, čo napomohlo k tomu aby bolo plemeno Kai uznané v roku 1933 za japonské národné dedičstvo.


Počet Kai psov vzrástol vďaka ochrane zo strany prefektúry aj vlády, ktoré zaviedli daňové zvýhodnenie majiteľov týchto psov. Vďaka týmto opatreniam Kai prežil obdobie od druhej svetovej vojny relatívne bez ujmy. Zatiaľ čo ostatné japonské plemená čelili drsným podmienkam a ich počty extrémne poklesli, Kai ostal v podstate zachovaný keďže mnoho psov bolo v službách vládnych a policajných zložiek. Fakt, že po vojne tvorili Kai polovicu z celkového počtu registrovaných psov v prefektúre Yamanashi iba dokazuje, aké efektívne boli tieto opatrenia.
FCI štandard popisuje Kai ako: “stredne veľkého psa, vyváženého, statne stavaného s dobre vyvinutým svalstvom. Pes má charakteristiky psa žijúceho v horských oblastiach Japonska. Silné kočatiny a výrazné holenné kosti.” Existuje v troch uznaných farbách, všetky žíhané: aka-tora (červená žíhaná), chu-tora (stredná žíhaná) a kuro-tora (čierna žíhaná) pričom červená žíhaná je najzriedkavejšia zo všetkých variantov. Plemeno pozná aj recesívny gén, ktorý má z času na čas na svedomí biele jedince. Väčšina Kai má na jazyku fľaky. Rovnako ako ostatné japonské psy, aj Kai má dvojitú vrstvu srsti, ktorá sa skladá z vrchnej hrubej ochrannej časti a jemnej hustej podsady, ktorá sa vymieňa dvakrát ročne.

JKC (japonský chovateľský klub = Japanese Kennel Club), NIPPO a KKA definujú rozdielne štandardy pre toto plemeno, pričom Kai Ken Aigokai definuje najväčšiu flexibilitu z pohľadu veľkosti a typu. KKA štandard uznáva Kai o veľkosti medzi 40 - 50 cm, JKC 47 - 53 cm u psov a 42 - 48 u feniek, NIPPO 47 - 55 cm u psov a 44 - 52 cm u feniek (NIPPO uznalo plemenu odchýlku 2 cm), FCI uznáva psov o veľkosti 50 - 56 cm a fenky medzi 45 - 51 cm.

Kai je inteligentné, atletické a ostražité plemeno so silným loveckým inštinktom. Podobne ako ostatné japonské ps, aj Kai je samostatne rozmýšľajúci pes. Mnoho z nich je naviazaných na svojich majiteľov a dokážu byť skvelými spoločníkmi svojim pánom, ak im tí dajú pozornosť a vyžitie, ktoré potrebujú. Môžu sa správať teritoriálne, ale povahou nie sú najvhodnejšími strážnymi psami. Preukázali schopnosť rýchlo sa učiť, niektoré z nich pracujú ako záchranárske alebo vyhľadávacie psy. Aj v domácej krajine sú zriedkavým plemenom, ročný prírastok registrácií je zhruba 900-1100 a hlavná plemenná kniha je vedená v Kai Ken Aigokai.

------------------------

Tento text bol preložený z pôvodného zdroja a použitý so súhlasom autora pána Shigeru Kato - zdroj: http://japandogexport.com/breeds/kai-ken/

 
 

Foto:  Lindsay Vangrootenbruel, pes Tone No Beni-Fuji (P'Chibi)

Foto: Lindsay Vangrootenbruel, fenka Sankt Xandor Ohana (Yuna) vpredu a pes Tone No Beni-Fuji (P'Chibi) vzadu