V chove japonských plemien (Shíb a Akít) urobili naši chovatelia za posledných 10 rokov kus dobrej práce čo sa týka vyrovnanosti pováh, plachosti a kontaktnosti jedincov. Aj tí z nás, ktorí máme psíka len pár rokov sme si nemohli nevšimnúť, že na výstavách vidno častejšie Shiby i Akity, ktoré nemajú dole chvost, sú zvedavé, veselé, kontaktné, majú radi ľudí a k iným psom už nechovajú averziu, často sú “zvídavé”, priateľské a pozývajú iné psíky k hre. Je to výsledkom selekcie jedincov, práce chovateľov ale i samotných majiteľov - matky odovzdávajú vzorce správania i čiastočne povahu šteniatkam, tvrdo a systematicky sa pracuje na socializácii šteniatok, preto niet sa čo diviť, že sa u pováh psov situácia neustále zlepšuje a problém plemena č. 1 - PLACHOSŤ A BOJAZLIVOSŤ - ide v chove týchto plemien do úzadia.

Nedá sa to však povedať u jedincov, nepochádzajúcich z riadneho chovu, ale od menších či väčších množiarov. Neustále tam pribúdajú jedince, ktoré majú problém prejsť hlučnejšiu ulicu, zniesť v kľude zvuk vetra, auta alebo prejsť okolo skupiny ľudí či psov. Dostávame takéto dopyty o pomoc do združenia neustále. Bojazlivosť a nevyrovnanosť pováh je presným opakom toho aké majú byť japonské psy: nebojácne, sebavedomé a vyrovnané - tieto charakterové črty symbolicky vyjadruje aj typický hore nesený chvost.
Nových záujemcov o japonské plemeno láka nielen majestátny a vznešený vzhľad našich psov, ale svoj obdiv si získavajú práve pre svoju osobnosť, želané vlohy a povahu, ktorá im prenáleží. Psy mimo chovu, jedince bez preukazu pôvodu, majú jeden problém - v rukách neznalých ľudí, ktorí ich privádzajú na svet bez dostatočných vedomostí, sa z nich nikdy nemajú šancu stať tie psy, ktorými by mohli byť. Hrdými, pevnými, vyrovnanými, odvážnymi a láskavými zároveň - pretože podmienky, v ktorých prišli na svet im to viac či menej neumožňujú. Posledným takýmto mementom pre nás všetkých, ktorí japonské psy milujeme, bol osud Akity Chitty, ktorá žiaľ už nežije.

Do opatery ju dostali pracovníčky karanténnej stanice Nová Baňa:

“R.I.P. Chitta

Pred takmer 3 rokmi sme k mám prijali fenku “americkej akity” (bez PP) Chittu, ktorej sa majitelia vzdávali, pretože ju nezvládali. Jej psychický stav bol tragický, bola kúpená z množiarne ako polročná, totálne nesocializované, nesmierne stresované zvieratko...

Majitelia ju mali na dvore, pokúšali sa ju venčiť, ale akonáhle vyšli na ulicu, fenka dostávala nepekné panické záchvaty, vždy sa dokázala vyvliecť z postroja a utiecť späť do dvora. Tam ale tiež nežila v šťastí, časť rodiny ju tam proste nechcela, nemali k nej vzťah, keď vošla do dvora návšteva, Chitta zo seba v absolútnej panike prakticky všetko vypustila, pocikala sa, pošpinila dlažbu atď...
Proste psík tragicky poznačený množiarňou, v neskúsených rukách časovaná bomba. Pracovali sme s ňou celé mesiace, začleniť takto hlboko poznačené zvieratko primitívneho (pôvodného) plemena (ktoré je veľmi ľahké pokaziť a zlomiť !) je krkolomná úloha aj pre skúseného človeka. Z veľkej časti sa nám podarilo z nej dostať to naj, naučila sa nebáť, chodiť na vôdzke po ulici bez stresu, naučila sa ľuďom veriť. O to väčšia bola naša radosť, keď našla perfektný domov, kde v jej socializácii pokračovali a ukázali jej, že život môže byť viac ako jedna pivnica alebo jeden dvor… Že môže bez strachu spoznávať svet, chodiť na výlety, spávať v posteli … Bohužial ale toto krásne obdobie netrvalo dlho… Už po pár týždňoch v adopcii sa objavil jej vrodený problém s obličkami, mala ich zle vyvinuté a močovody zle umiestnené, trpela zápalmi, inkontinenciou, jedna oblička sa stala takmer nefunkčnou...

Zabojovali a ďalšie takmer dva roky Chittka žila vrámci možností šťastný život, napriek jej zdravotným problémom. Ani najlepší veterinári ale nevedeli zabrániť tomu, aby jej odišla aj druhá oblička. Nikdy neoľutujeme, že sme sa s ňou tie mesiace trápili a vieme, že to za to stálo.Nedostala veľa času, ale hreje nás na srdci, že mala možnosť žiť ako princezná a pre svoju rodinu byť nenahraditeľnou. Odpočívaj v pokoji Chittka, nikdy na teba nezabudneme…”