Zaujímavosti zo sveta japonských plemien


V tejto rubrike nájdete ako fanúšikovia či majitelia japonského plemena zaujímavé články, reportáže, rady či tipy pre spoločný život so svojim 4-nohým parťákom

1. 4.ročník stretnutia psích šialencov

 

2. Rekonštrukcia sobotného cvičáku


3. Rozdiely pri šteniatkach japonských plemien očami chovateľov


4. Nippo show - viac ako výstava shiba inu


5. Náklady na psa - chov Akity a Shiby


4. ročník stretnutia psích šialencov


Pred 4 rokmi skrsla v hlave Jaroslava Miláčka (ČR) myšlienka zorganizovať stretnutie ľudí, ktorí sa dovtedy poznali iba zo sociálnych sietí, ale bolo jasné, že spolu zdieľajú rovnakú lásku k psom a predovšetkým k plemenu Akita. Stretnutie, ktoré malo predovšetkým umožniť záujemcom a účastníkom sa konečne spoznať aj osobne a preniesť tak živé debaty z online priestoru do skutočného sveta.

V roku 2017 sa prvého stretnutia, ktoré dnes už jeho účastníci poznajú pod krycím názvom "Tábor psích šialencov" zúčastnilo 18 účastníkov a dokopy 11 psov. Prvé stretnutie sa uskutočnilo u Jaroslava a Evy (jeho partnerky) doma. Keďže naplnilo tie najvyššie očakávania a všetci sa rozchádzali s dobrým pocitom, obaja sa rozhodli, že sa pokúsia zorganizovať ďalší ročník, zapojiť viac ľudí s rovnakou “krvnou skupinou” a vytvoriť tak súdržnú partiu akiťáckych nadšencov. Okrem českých účastníkov sa stretnutí za posledné 3 roky zúčastnili aj Slováci :).

Tento rok v júli prebehol 4. ročník a aj vďaka slovám pani Lenky Svobodovej (ČR) môžete sami posúdiť, kam sa táto sprvu skromná myšlienka za ten krátky čas posunula.

Žiada sa podotknúť, že je to nielen vďaka snahe a úsiliu organizátorov, ale rovnako aj vďaka výbornej atmosfére, o ktorú sa vždy starajú všetci účastníci. Práve tá totiž motivuje najviac opakovať tieto stretnutia zas a znova :).

 

Lenka Svobodová: 4. setkání psích šílenců – Kytlice 2020

"Musím se podělit o pár svých zážitků z mého již třetího setkání akiťáků, letos konaném v novém středisku Kytlice, který velice mile překvapil. Úžasní lidé i hafani, to je snad již standard těchto setkání. Každý rok narůstá počet účastníků. Je fajn, že se nejedná o žádný výcvikový tábor, tady jde o souznění duší bláznů co propadli tomu našemu plemeni. Betty Ouhrabková a spol. poradili, jak zvládnout Akitu tak, aby to psa bavilo a měl radost z rozzářených obličejů svých páníčků. Večerní tombola – tak ta neměla chybu (já vyhrála liščí ocas). Ceny byly vtipné a některé i hodně, hodně kvalitní. Opečené prasátko navodilo každému základ pro pití – pivo teklo proudem, bylo teplíčko a nikdo se nešetřil. Večer se pro zpestření programu účastníci zabávali v maskách (ala maškarný bál) a v noci se pak vyhodnotily masky – kdo chtěl, tak se mohl opravdu vyřádit. Každého překvapila dárková taška, ve které bylo pro každého člena setkání tričko s logem Akity, propiska, láhev vínka a samolepka též s Akitou. Početná akití smečka byla v klídku jak na procházce, tak i na cvičení. Co víc si přát – snad, aby příští rok byl stejně povedený. Moc děkuji Jardovi a Evičce za tolik práce, úsilí s přípravou a moc doufám, že příští rok se opět pochlapí."

 

Nižšie dopĺňame stručnú štatistiku zo 4. stretnutia psích šialencov:)

  • Počet účastníkov: 65

  • Počet psov: 38

  • Počet vyčapovaných pív : 200

  • Počet cien v tombole: 234

  • Počet opečených špekáčikov: 10 kg

  • Počet grilovaných polodivých prasiat: 1

  • Vek najmladšieho účastníka: 1 rok





Autori fotiek (zľava doprava): Lenka Svobodová, Jaroslav Miláček, 3x Aneta Lenhardtová, Jaroslav Miláček, 2x Lenka Svobodová

Autor videa: Lenka Svobodová

Rekonštrukcia sobotného cvičáku 


Zuzana Neumannová

Suzu práve vyšla z vody a poriadne sa otriasla. Kvapôčky vody sa rozleteli všetkými smermi, trblietajúc sa v lúčoch zapadajúceho slnka. Voláme na ňu a ona sa s radostným akitím úsmevom rozbieha ku nám, po peknej kamienkovej pláži. Sedíme s Jankom na veľkej skale pri mori a usmievame sa na ňu. Rýchlo sa blíži. Ešte jeden skok a čoskoro budeme môcť zaboriť prsty do jej mokrej hune. Zrazu sa vedľa nás rozozvučí siréna. "Čo to je?"...   

 Strhnem sa a vyvaľujem oči do prítmia. Je sobota ráno, pol šiestej a budík ma práve nešetrne budí. S nie veľkým nadšením sa driapem z postele. Pred dverami ma víta Suzu, vrtiac nielen chvostom, ale rovno celým psom. Rozstrapatím jej kožúšok. "Dobré ránko!" Vravím zívajúc jej aj Jankovi. Ten je už dávno hore a popíja čaj. Číta správy s nosom vnoreným do tabletu.   "Dobré aj tebe, tak čo? Ideme?" Skúmavo sa na mňa zahľadí.  "Jasné, ideme!"    Hádžem do ruksaku stopovačku, fľašu s vodou, misku, náhubok, nejaké pamlsky, uterák, vreckovky, sáčky, zhltnem nejakú tyčinku a pomaly sa zberáme k autu. Je čosi po šiestej, ešte musíme vyvenčiť Suzu a ísť do pekárne. Zas si naše dievčatko dáva na čas, kým urobí čo sa od nej očakáva. V pekárni kupujem muffinky a dva chleby. Ešte ich dám nakrájať. Chvíľku bojujem s malými sáčkami, ale nejak ich do nich vtesnám. Je pár minút pred siedmou, keď sadáme do auta a vezieme sa do Košútov.

 Po pol ôsmej sa pri reštaurácii "Petrov grunt" vítame so Soničkou a postupne aj s Kajou, Inučkom, Romčou, Hačkom, Miluškou, Miškou, Tibim a ich Damim.  Sonička už medzitým nachystala na stôl skvelé domáce pagáčiky, kávu a pitivo. Aj ostatní čímsi dobrým prispeli do hladných žalúdkov. Na úvod sa zoznamujeme s Miluškou a po ôsmej odchádzame cvičiť na lúčku za reštauráciou. Je to veľmi dobré miesto. Nikto nás tu neruší a ak treba vyvenčiť psov, tak je hneď za ňou k dispozícii pole.  Tibi ostáva sedieť na terase, Janko sa chopí foťáku, aby nás pofotil a Sonička mu z druhej strany asistuje mobilom.  Hneď na úvod tam Sonička s Miluškou doniesli štyri deky, loptičky a umelohmotné vedro. Iste to malo na niečo slúžiť, ale dododnes netuším na čo... Nedostali sme sa už k tomu. :-)   A teraz mám napísať niečo múdre o samotnom cvičení. To ste si teda vybrali adepta... :-)  

Rozostavili sme sa so psami do štvorca, Miluška sa postavila uprostred, aby na nás videla a mohla nám hovoriť, čo všetko robíme zle :-). Po prvé sme sa mali všetci dostať "do pohody". To znamená, že psy aj my sme mali byť uvoľnení, zbavení nervozity a stresu. Psovi sme mali dať príkaz "Sadni!" a dbať na to, aby tak aj zostal, prípadne si mohol aj ľahnúť. Nesmel stáť a zostať v pohotovosti, pripravený vyštartovať. Nechcem sa chváliť, ale najlepšie to zvládla asi Suzu, pretože je od prírody lenivá a z polohy Sadni, prešla veľmi plynule a rýchlo do polohy Ľahni a začala spokojne skúmať trávičku a chrobáčiky pod sebou. Inučko vedľa nás nasledoval jej príklad. Pekne a relatívne pokojne sedel Kaji pri pravej nohe. (Ona si ho cvičí na pravú nohu a nie na ľavú, ako je bežne zvykom lebo tak jej to lepšie vyhovuje.)

 Najväčší neposedník bol Hačko. Ten štekal a štartoval po psoch, hlavne po Damim. Najviac práce mala Miluška práve s ním. Trpezlivo vysvetľovala Romči ako má reagovať a čo s ním má robiť. Keď boli psy relatívne ukľudnené, prišiel rad na nás. Mali sme si trocha pocvičiť, aby sme sa zbavili nervozity a stresu, ktorý by sa mohol prenášať aj na psov a to bolo nežiadúce. Mávali sme rukami, upažovali a vytriasali zápästia, až sme boli celkom uvoľnení. Ja až natoľko, že ma chytil hlad. A keďže hlad je prezlečený smäd, šla som sa napiť :-). Potom mi Miluška "ukradla" Suzu a premávala sa s ňou pred psami. Hačko s Inučkom sa šli potrhať od jedu. Suzu to mala v paži. Ako jediná dáma pekne korzovala s Miluškou a na chlapov kašľala. Bola mi odovzdaná v poriadku späť a zas sa Miluška šla venovať jedošovi Hačkovi. Hovorila Romanke ako ho má ukľudniť. Nejaké rady dávala aj Kaji a Miške. Len ja dnes čuším ako voš pod chrastou, lebo Suzu je ako na potvoru nadmieru vzorná a správa sa ako vychovaný pes. Darmo, chýba nám tu Hime. To by bolo iné rošambo...! :-)  

 Okolo desiatej sme s cvičením skončili a zaliezli na terasu. Sonička  roztvorila slnečníky a my sme sa usadili v ich príjemnom tieni. Dali sme si skvelé pagáče, čosi na pitie a pokračovali sme v rozhovore s Miluškou. Chlapci Hačko s Damim si medzitým skoro vošli do "vlasov". Našťastie ich Miluška stihla ukľudniť, aj keď ju Hačko pri tom nechtiac trochu cvakol. Ale prežila... :-) Keďže sa nemilosrdne blížil čas obeda, Sonička doniesla skvelý divinový guláš, ktorý sme s radosťou ochutnali. Bol vynikajúci. Po dobrom obede ešte bombardovali Milušku otázkami hlavne Kaja a Romča. My sme s Miškou a Tibim sedeli vedľa seba a debatovali o Damim a Suzu. Keďže ani jeden z nich nevyzeral, že by sa chcel biť, tak sme ich skúsili zblížiť pod Miluškiným dohľadom. Našťastie všetko dobre dopadlo. Dami je dobrák od kosti a nechal si od Suzu doslova po hlave skákať. Až nám ho bolo ľúto, čo všetko s ním tá naša ženská vyvádzala. Po hlave mu skákala, nakrývala ho, labkami ho fackovala a on to všetko strpel. Síce občas musel Janko s Miškou alebo Tibim rozpletať vodítka, ale dalo sa to zvládnuť. :-) Tak fajn, máme snáď do budúcna kamoša na hranie. Doteraz sme nemali. Nikto si zatiaľ netrúfol dať svojho psa napospas Suzu. :-)  O jednej sme sa zbalili a šli na výlet k mlynu v Tomášikove.

 Začalo byť ukrutné teplo, ktoré postupne stále viac gradovalo. V tieni bolo 35°C, na slnku a v autách oveľa viac. Postupne sa psy ochladili vo vode jazierka, s výnimkou Suzu. Ona si omočila len labku a ďalej veru už nešla. Bolo to skrátka pre ňu "fuj". Darmo sme spolu s Jankom vošli do jazierka, šaškovali tam a lákali ju, nešla ani za nič. Ostatní psy aj ich páničkovia sa aspoň trošku omočili. Potom sme šli na spoločnú, kratšiu prechádzku do lesa. Tam sme sa učili ísť blízko seba bez toho, aby sa psy vzájomne zožrali. Suzu bola zase ukážková. Vôbec sa nejedovala, skrátka úplne iný pes. Načo sme sem dnes vôbec šli??? Doma je celkom iná a tu poslúcha ako hodinky. Táto lekcia pomohla hlavne Hačkovi a Inučkovi. 

 Na záver sme sa ešte popýtali Milušky na rôzne problémy, ktoré máme so psami, urobili sme si spoločnú fotku a pomaly sme sa rozlúčili. Sonička s Miluškou a Kajou šli späť do Košút a my s Miškou a Tibim sme sa ešte chvíľku zdržali a nechali Suzu s Damim chvíľku sa spolu vyblázniť. Potom sa šlo domov. Strávili sme spolu pekný, horúci deň, v spoločnosti priateľov a čosi sme sa aj podučili. 

  Ďakujeme Miluške za dobré rady a Soničke za starostlivosť, pohostenie a skvelo vybraté miesto na cvičenie.


Fotogaléria z našej akcie (fotky si treba rozkliknúť):

Foto: Romana Knoppová Lukáčová

Rozdiely pri šteniatkach japonských plemien očami chovateľov

Shigeru Kato (Jap), Nikola Navrátilová (CZ), Marie Štumbauerová (CZ), Edita Šubrtová (CZ)

Tento článok vznikol na základe blogu japonského chovateľa a exportéra pôvodných japonských plemien pána Shigeru Kato (s jeho súhlasom). Svojimi očami popisuje odlišnosti jednotlivých plemien v šteňacom veku, za svoj život sa stretol už so všetkými pôvodnými japonskými plemenami. K jeho optike sme pridali "naše vlastné - európske" skúsenosti. Vyspovedali sme 3 české chovateľky, ktoré chovajú každá po dve japonské plemená. Prezradili v čom vidia šteniatka rovnako a či sa niekde ich názory s japonským chovateľom rozchádzajú. Mnohí z nás si totiž kladú otázku, či sú si japonské plemená (6) blízke i povahou a prajavmni správania. Výzorovo sú si podobé a líšia sa najmä kohútikovou výškou, neraz laici považujú Shibu za malú Akitu a japonské plemená označia všeobecne za "Hačikov". Hoci majú všetky japonské plemená pôvodne lovecké využitie, z tohto drivu ostalo uchovaného viac iba niektorým z nich. 


Poďte spolu s nami nazrieť do kuchyne tých, ktorí o našich 4-nohých japonských parťákoch vedia toho najviac - k ich chovateľom.


Shigeru Kato: Keďže mám osobnú skúsenosť so všetkými Nihon ken (všeobecné označenie pre pôvodné japonské pôvodné plemená) šteniatkami ale aj dospelými psami, môžem ich vzájomne porovnať a povedať v čom vidím rozdiely a podobnosti medzi nimi.

Týmto článkom nechcem povedať, že všetky psy budú takéto, pretože každý pes je unikát. Je to len moje zhrnutie vychádzajúce z pozorovania, založené na vyše 10 rokoch práce s množstvom šteniat a psov rôznych línií naprieč všetkými týmito japonskými plemenami.

Šteniatka Kishu:

Zvyčajne sú viac sebavedomé, trochu tvrdohlavé a svojhlavé. Nezvyknú robiť veľké problémy, ale majú v sebe prepínač, ktorý ked sa prepne, rozpúta sa peklo. To platí nielen pre šteniatka, ale aj pre dospelé psy. V sekunde sú z nich silné, sústredené psy, ktoré chŕlia oheň. Inak sú to vcelku šťastné psíky, bez výrazného hlasového prejavu. Radi trávia čas so svojou rodinou, ale ak aj nie som doma, nie je to pre nich žiadny koniec sveta.

Šteniatka Shikoku:

Sú o niečo citlivejšie na svoje okolie, nie tak sebavedomé ako Kishu, ale zároveň sú drsné a drzé pri hre. Keď sa vyburcujú, nevedia sa vypnúť. Pri hre sa môže druhé šteňa či pes všemožne snažiť signalizovať, že už stačí, nakoniec sa uchýli aj k vrčaniu či cvakaniu zubami... a Shikoku sa bude hrať ďalej, krčiť sa a robiť výpady. Sú húževnaté, no nemajú ten prepínač, ktorý majú Kishu. Robia viac hluku, väčšinou v podobe štekotu pri ohlasovaní. Plemeno, predovšetkým sučky, neznáša dobre stres. Sú veľmi inteligentné a radi sa učia (psie športy sú u nich dobrý nápad).

Šteniatka Hokkaido:

Hlučné, proste hlučné. Robia hurhaj pri hre, pri hádkach, sú hlučné keď sa sťažujú, a jódlujú. Tiež sa niekedy hrajú ako Shikoku, ale majú aj záblesk shibáckej hnevlivosti. Takže sa hrajú drzo a ostro, ale keď sa im pes postaví, často na to zareagujú. Majú tony energie a vypijú tony vody. Sú ako suchý zips, preferujú byť nalepení v blizkosti svojich ľudí, aj keď nie v extrémnom slova zmysle. Sú vcelku energickým plemenom.

Šteniatka Shiby:

Disponujú tým najvyšším tónom pri štekaní či vytí zo všetkých Nihon ken psov, a navyše majú svoj vlastný shibí rev… Považujem ich charakter za vcelku nezávislý a voči ľuďom bývajú viac rezervované ako ostatné japonské psy. Stredne veľké plemená sú zvyčajne oveľa viac naviazané na svojich majiteľov a chcú byť v ich blízkosti. Shiba v zásade robí to, čo sa jej chce a kedy sa jej chce, ale keď sa jej niečo nepáči, budete o tom počuť. Myslím, že pre toto plemeno sa hodí motto v zmysle “Najlepšia obrana je útok”. Majú svoj vlastný postoj a správanie iných psov ich vie ľahko napáliť: dýchanie ich smerom, prikrčenie vyzývajúce k hre, narazenie alebo nebodaj očný kontakt! Sú menšie ako ostatné japonské plemená, vďaka čomu sú zvládnuteľné a pri správnom vedení je celkom príjemné Shibu vlastniť.

Šteniatka Kai:

Všetky šteňatá a všetky psy, ktoré tu mám milujú šteniatka plemena Kai (a naopak, každému trvá o niečo dlhšie kým sa prenesie cez nové šteňa Shiby alebo Shikoku. Kai je japonské plemeno, ktoré sa rodí so spoločenským pôvabom. Zároveň ale toto plemeno má v povahových rysoch aj záblesk plachosti. Nie je to hrr brr ako Shikoku alebo Hokkaido, hoci majú aj oni svoje chvíľky. Toto plemeno je tiež ako suchý zips, často sa musíme vysporadúvať s nejakou formou separačnej úzkosti. Vždy sa k tomuto plemenu treba správať v rukavičkách keďže majú dlhodobú pamäť na negatívne skúsenosti. Kai sa zvyčajne trénuje najľahšie zo všetkých japonských plemien (v poslušnosti, atď), niektoré majú dokonca záchranárske a vyhľadávacie skúšky v Japonsku.

Šteniatka Akity:

Šteniatka Akity zvyknú byť spokojné a šťastné. Medzi ostatnými pripomínajú veľké ťarbavé decko v triede, ale za to s dobrým srdcom. Nárek šteniatka Akity je tak smutné, až je sladké. Šteňatá zvyčajne všetko žujú alebo trhajú. Učenie hygienickým návykom pri šteniatkach Akity často trvá dlhšie, pričom pri ostatných plemenách je to takmer prirodzené. Ako veľké plemeno, má Akita rozhodne menej energie ako ostatné japonské plemená a radi trávia čas na gauči.”

V galérii fotiek vyššie sú na fotkách zobrazené šteniatka zľava doprava v nasledovnom poradí: 1. Autor a chovateľ Shigeru Kato 2. Kai, 3. Shikkoku, 4. Kishu, 5. Hokkaido, 6. Shiba, 7. Kai, 8. Akita, Fotografie sú majetkom autora blogu p. Shigeru Kato (https://nihonken.blogspot.com) a sú prevzaté s jeho súhlasom.


A aké skúsenosti majú naši európski chovatelia? Oslovili sme 3 českých chovateľov, z ktorých každý chová minimálne dve japonské plemená už niekoľko rokov.

Nikola Navrátilová (CHS Damu Kara, Akita a Kishu):

Rozdíl je už v plemeni, Akita dle mého názoru je klidnější vyrovnaný pes, který byl vyšlechtěn jako společník. Naproti tomu Kishu je stále využívaný jako lovecký pes, a proto je už u štěňátek znatelný rozdíl.

Akití štěňátka jsou relativně klidí medvídci. Nejvíce to jde poznat u her – rádi se lehce okusují, přetahují, něco nosí v tlamičce a to zejména při vítání.

Kishu štěňátka se už od mala hrají aktivněji, rádi se navzájem honí, mimo to rádi koušou a trhají hračky. Mají neustálou potřebu něco okusovat.

Já osobně právě miluji kontrast Akití a Kishuní povahy.


Marie Štumbauerová (CHS Bezdrevská perla, Hokkaido a Shiba):

Jaký je rozdíl mezi plemenem Shiba a Hokkaido?

Kdybych měla tyto dvě plemena mezi sebou porovnat, řekla bych, že z 50% mají obě plemena povahu hodně podobnou, typickou pro japonská plemena. Jsou citlivá, chytrá, svéhlavá, hrdá. Z 20% se liší jednotliví jedinci mezi sebou a z 30% je rozdíl mezi těmito plemeny.

Největší rozdíl, který mezi těmito plemeny sleduji je:

1. Síla - Hokkaido má mnohem větší sílu než Shiba a není to způsobeno jen tím, že je těžší. Využívá svou silnou a mohutnou postavu. Všechnu svou činnost provádí silově, s větší razantností. Skoro všichni majitelé řeší to, že Hokkaido na vodítku táhne. Mají to prostě v sobě. Proto je původní obyvatelé Japonska používali i k tahu. Shiba je jemná, citlivá a opatrná.    

2. Zvukový projev - Shiby dokáží vydávat různé zvuky. Svůj typický jekot, používají i jako způsob obrany (spousta majitelů si ho vyslechla při manipulaci u veterináře), při hrách často divoce vrčí, ale jinak se projevují zvukově, oproti Hokkaidu, minimálně. Někteří majitelé tvrdí, že svou Shibu ještě neslyšeli štěkat. V porovnání se Shibou, Hokkaido tlamu nezavře. Jejich zvukové projevy neznají hranice. Ke všemu mají připomínky. Když jsou netrpělivý, nespokojení, když nechápou, co po nich chcete, když mají pocit, že se jim dostatečně nevěnujete…..neustále hučí, vyjí, kňučí, jódlují…

3. Ostraha - Hokkaido mnohem více hlídá. Každé nové prostředí má tendenci si nejdříve zkontrolovat. Nově příchozího člověka označuje štěkáním. Shiba se v každém novém prostředí okamžitě pohybuje, jako kdyby bylo její. Příchozí lidi neřeší a nebo vítá…..

4. Přítulnost - Hokkaido je hodně kontaktní. Neustále se vás chce dotýkat. Když sedí, tak se o vás opírá. Když leží vedle vás, tak si na vás položí packu, nebo hlavu. Pusinek dostanete nepočítaně. Shiba je spíše odtažitá. U spousty Shib máte pocit, že trpí, když si je chcete pohladit. Shiba je takový kočkopes. Převážně odtažitá, přítulná jen když má náladu a sama chce.

5. Práce - obě plemena jsou chytrá a snadno se učí. Shiba vás často zkouší, zda ze svých požadavků neslevíte. Povely často plní s rozvahou a s velkou opatrností. Nic nedělá zbytečně a motivace bývá složitá. Hokkaido je lépe motivovatelné. Oproti Shibě rádo s člověkem spolupracuje. Když se soustředí, jejich poslušnost je stoprocentní. Ale když nechce, ničím ho nepřesvědčíte. Pracuje buď na 100% a nebo 0%. Nic nedělá napůl.

6. Vztah k člověku - Hokkaido svou rodinu miluje a dává to svou přítulností neustále najevo. Shiba svého majitele také miluje, ale jejich projev je mnohem chladnější a odtažitější než u Hokkaid.

7. Štěňata - přesto, že štěňata Shib jsou poloviční než štěňata Hokkaido, jejich hry jsou v mnohém aktivnější, divočejší a zuřivější. Ten kdo Shiby nezná, by si mohl myslet, že si ublíží. Náznaky škubání kožíšků není nic výjimečného. Takto zuřivé útoky a obrany nejsou viditelné ani u dospělých jedinců. Často do jejich her zasahuje i matka. Hry Hokkaid jsou v porovnání s hrami Shib mnohem civilizovanější, jemnější a je vidět, že souboje jsou jen hra.



Edita Šubrtová (CHS Kamiwaza, Akita a Shiba):

Rozdíl mezi akitíma štěndama a Shibinkama je vidět hned po narození. Zatímco malým Akitám pomáhám s prvním přisátím k mámě, tak malé Shiby jen ucítí cecík, tak už sají. Jsou živější už od narození. Malé Shibiny se i dříve staví na nohy, aby si prohlédly svůj pelech. A jak už pevně stojí na nohách, tak se snaží dostat z boxu ven, aby mohly udělat potřebu mimo. Akitám to trvá většinou o týden déle. Při prvním pobytu na trávě ve čtyřech týdnech Akity jen opatrně prozkoumávají okolí, to shiby se během chvíle rozběhají. Každá štěňátka mě i jinak vítají. Akity spíše vyjí, zato shiby jsou takové upištěné. Po odchodu do nového domova se Shiby i rychleji adaptují. U Akit se stává, že třeba 2-3 dny pláčou za mámou a za smečkou. To od majitelů Shib chodí většinou zprávy, že si štěňátka rychle zvykla na nové prostředí, jako by tam byla odjakživa.

Nippo show - viac ako výstava plemena Shiba


Stretnúť japonské plemená psov v našich uliciach a na našich výstavách už nie je takou raritou ako kedysi. Aj vďaka filmu a legende psa menom Hači (Hatchi) – pes plemena Akita inu, si japonské psy získavajú svojich fanúšikov čoraz väčšmi aj u nás. Éru ich popularity v našich končinách však začal úplne iný filmový hrdina – možno si tí skôr narodení spomenú na krásny japonský seriál Goro – biely pes, ktorý ľudí zaujal a dojímal svojou bezhraničnou vernosťou, oddanosťou a obetavosťou voči svojej rodine. Jeho predstaviteľom bol pes plemena Kishu, ktoré je ďalším japonským plemenom.

doyubijapan 2jpg

Japonsko disponuje celkovo 6 národnými plemenami – ale len 2 z nich je vidno v našich končinách viac. Okrem najväčšieho plemena Akita je ním aj najmenšie spomedzi nich – Shiba. Pre oko laika môže Shiba budiť dojem, že je zmenšeninou Akity – nie je to však pravda. Aj ostatné pôvodné (prírodné) japonské plemená (Kai, Kishu, Shikoku a Hokkaido) majú so Shibami a Akitami spoločné i rozdielne znaky. Spoločnými sú malé vztýčené trojuholníkovité uši, hore nesený bohato osrstený chvost, trojuholníkovité tmavé oči a ďalšie. Líšia sa však napríklad vo výške i farebnosti.

Fanúšikovia japonských plemien môžu dnes Shiby (i Akity) vidieť bežne na medzinárodných výstavách aj na Slovensku (Bratislava, Nitra, Lučenec a Veľká Ida). Obvykle je zastúpených v priemere 10 – 20 zástupcov z každého plemena a súťaží sa o titul Best of Breed (BOB), teda Víťaza plemena. Viac zástupcov japonských plemien sa zúčastňuje slovenských klubových výstav, ktoré sa konajú 2x ročne v Mošovciach.

Úplne inou kategóriou sú špecializované výstavy japonských plemien, tzv. NIPPO SHOW. Nippo je skratka pre Nihon Ken Hozonkai, čo v preklade znamená Spolok pre zachovanie japonských psov. Túto organizáciu založil v Japonsku v  roku 1928 Dr. Hiroyoshi Saito, ktorý sa významne pričinil pre zmapovanie a ochranu japonských plemien a aj vďaka jeho práci sa podarilo plemená zachovať a môžeme sa z nich tešiť aj my tu v Európe. Nippo dosiahlo aj to, aby japonské plemená boli oficiálne vyhlásené za japonské prírodné dedičstvo. Konkrétne Shiba sa v roku 1936 stala prírodným a kultúrnym dedičstvom krajiny. 

Nippo show je špecializovaná výstava japonských plemien, konáva sa raz ročne súbežne so špecializovanou výstavou pre plemeno Akita inu tzv. „Akita Cup“ obvykle v Taliansku a Poľsku. V mnohých smeroch je Nippo show odlišná od výstav ako ich poznáme tu u nás – a tým aj veľmi zaujímavá! Posudzujú na nej japonskí rozhodcovia, čo je samo o sebe veľkým magnetom. Na Slovensku sa totiž vystavujúci nemajú možnosť stretnúť s japonským rozhodcom na posúdenie ich japonských plemien. Chovu Shíb sa u nás venuje 10 menších chovateľských staníc, niektorí chovatelia sa zúčastňujú so svojimi psami aj výstav Nippo. Cestu na ne sa viac než oplatí merať aj keď je cesta vždy dlhá – pre majiteľov i chovateľov je zdrojom nielen posúdení kvalít a ocenení ich psov, ale i možnosťou hovoriť s posudzovateľmi domovskej krajiny tohto plemena – Japonska. Získať ich pohľad na psov a odchov je veľmi cenné, ako aj možnosť vymeniť si skúsenosti a vypočuť si aktuálne informácie na prednáškach v sprievodnom programe.

Tradičná japonská kultúra i prístup sa ukazuje na Nippo výstave hneď v osobe samotného rozhodcu. Jarka Špaková sa spolu s manželom venujú chovu plemena Shiba od roku 2013, hoci ich chov psov sprevádza takmer celý život. „Našu prvú NIPPO výstavu sme absolvovali v roku 2014 v poľských Krotoszyciach a posudzoval ju pán Yano Tomio. Pán rozhodca na nás urobil veľmi silný dojem hlavne svojou skromnosťou a úctivosťou ako pozdravil každého účastníka výstavy a poďakoval mu za predvedenie psíka.“

Ďalším špecifikom je, že psy sa posudzujú dlhšie, nepoužíva sa výstavný stolík a rozhodca si zapisuje o psovi informácie na podrobnom posudzovacom hárku – tento neodovzdá však vystavovateľovi v závere. „Rozhodca si nafarbil na zem biely kruh s priemerom asi 2 m. Každý vystavovateľ sa postavil do kruhu a Shiba voľne stála a on chodil okolo kruhu a z každej strany si ju obzeral. Ku každému posudku mal kresbu Shiby a zapisoval tam všetky plusy i nedostatky - rovno do obrázku. Najväčší význam dával výrazu psa - o pohyb nejavil veľký záujem,“ dodáva slovenská chovateľka.

Na Nippo show je zaujímavé a hodnotné to, že záujemci o plemeno, majitelia ale i samotní chovatelia plemena sa majú možnosť s rozhodcom porozprávať a prediskutovať svoje otázky k plemenu. Po skončení posudzovania sa vystavovatelia pýtajú na hodnotenie a kvalitu svojho psa teda priamo rozhodcu. Pred samotnou Nippo show sa večer organizuje seminár s japonskými rozhodcami, ktorí prezentujú novinky v chove, hovoria o problémoch v chove a účastníci môžu klásť otázky, ktoré ich zaujímajú. Seminár je korunovaný slávnostnou večerou a program, kde sa majú zahraniční chovatelia možnosť navzájom spoznať a vymeniť si skúsenosti.

Minuloročná Nippo show sa uskutočnila 26. mája na severe Talianska pri Gardskom jazere. Tento rok v septembri sa bude konať už jej 8. ročník (a 17. ročník Akita Cup-u) bližšie k našim hraniciam – opäť v poľskom meste Krotoszyce.

„Na moju otázku - aký je momentálne podľa neho najväčší problém u Shíb - rozhodca odpovedal, že momentálne je ním v Japonsku zosvetľovanie. Červená sýta farba sa vytráca ako u Shíb tak aj u Akít,“ objasňuje J. Špaková z chovateľskej stanice Od Troch tabiel. Zaujímavé na Nippo výstave je aj iné rozdelenie výstavných tried – nekorešponduje s rozdelením ako poznáme u nás (trieda mladšieho dorastu, dorastu, mladých, stredná, otvorená, trieda šampiónov, čestná...)

Predvedenie svojho psa na Nippo show je tiež iné ako na klubových, národných či medzinárodných výstavách u nás. „Vystavovateľ stojí za psom a výstavné vodítko drží v približne 45 stupňovom uhle, psa na ňom ťahá iba veľmi mierne. Pes stojí prirodzene, vystavovateľ mu nenapráva postoj, rozhodca si ho podrobne obzerá z každej strany,“ objasňuje ďalej slovenská chovateľka. Zakázané sú pomôcky pre motiváciu (hračky i pamlsky) ako i tzv. double handling – povzbudzovanie psa spoza výstavného kruhu.

Víťaz každej výstavnej triedy súťaží o titul Best Dog (Najlepší pes) and Best Bitch (Najlepšia sučka) v príslušnom plemene. Obaja víťazi súťažia ešte o titul Saikosho (Best of Breed, Víťaz plemena) a Jun Saikosho (Best of Opposite Sex, Najkrajší (jedinec) z opačného pohlavia).

Nippo show je viac ako výstava japonských plemien - je jedinečným zážitkom a hodnotnou udalosťou nielen pre vystavujúcich či chovateľov. Na svoje si prídu aj návštevníci a fanúšikovia japonských plemien. Kde inde môžu vidieť v predvedení na 1 mieste viac ako 150 krásnych jedincov - zástupcov japonských plemien akým sú Shiby a Akity!


Tento rok sa uskutoční Akita Cup a Nippo Show 25 - 26.09.2020 v poľskom meste Krotoszyce. Pre viac informácií sledujte Fan Page Akita Cup Poland a webové stránky Akita Cup Poland a aj Akita Cup (Taliansko).

foto/photo: Akita Cup Poland

Foto: archív J. Špaková/CHS Od Troch tabiel

 
 
Náklady na psa

Pre budúcich majiteľov psov je vždy dôležitá otázka nákladov - cena za šteniatko je jasná. Záujemca si ju odkomunikuje so svojim chovateľom, ktorého si vybral. Čo však ostatné náklady? Ďalšími sú pravidelné mesačné výdaje a jednorazové na úvod či v priebehu života psíka. Vyspovedali sme niekoľko majiteľov psov japonských plemien akita a shiba. Rozdiely v nákladoch si môžete pozrieť nižšie. Nie vždy platí, že menší pes stojí menej a väčší vo finále viac. Rozdiely sú najmä v položkách, či budúci majiteľ plánuje chovať psíka vonku (a musí započítať náklady na koterec), ďalej vo výdavkoch za stravu (podľa veľkosti psa) a karty často zamiešajú aj nepredvídateľné finančné výdaje napríklad pri úraze psíka či iných problémoch. 

Náklady na psíka u majiteľov plemena Akita:

 

Náklady na psíka(ov) u majiteľov plemena Shiba: