Ako nájsť dobré šteniatko


Ak ste sa beznádejne zapozerali do malých či väčších Hačikov a začínate sa zaujímať o šteniatko, tento článok je práve pre vás. Každý záujemca chce kúpiť dobré šteniatko a za rozumný peniaz - je to logické. Posledné čo naopak chceme je dostať psíka, s ktorým budú problémy. U japonských plemien sa však začali vyskytovať až príliš často


- agresivita,

- labilnosť,

- plachosť,

- strachové reakcie,

- nevyrovnanosť a povaha nezodpovedajúca plemenu…  


Ak sa budete držať našich rád, zlej kúpe sa môžete vyhnúť.


To, aký bude náš pes a náš život s ním, závisí do veľkej miery od toho, kam siahneme pre naše šteniatko. Nie je totiž šteniatko ako šteniatko. Ľudí, ktorí ponúkajú na predaj šteniatka japonských plemien nie je málo a laik často netuší, či sú medzi nimi nejaké zásadné rozdiely a či má osoba chovateľa nejaký vplyv na výsledok - na vzhľad, zdravie a správanie šteniatka či dospelého psa v budúcnosti. Takisto si mnoho ľudí kladie otázku či súvisí nejako povaha a správanie psa s tým, či pes má alebo nemá papiere (t.j. či pochádza z chovateľskej stanice alebo od človeka, ktorý CHS nemá)


Výber správneho zdroja šteniatka je však pre budúceho majiteľa japonského plemena kľúčový.



Dôležitejšie než vonkajší vzhľad je pre väčšinu z nás bežných majiteľov zdravie a povaha psa.


Práve tu je najmä pri povahe, vrodených vlastnostiach a správaní psa často poslednú dobu veľký problém. Narastá počet psov, ktorých majitelia nevedia zvládnuť, majú s nimi nepríjemné potiaže a často už ako jediné riešenie vidia zbaviť sa ho. Nevyrovnanosť, plachosť či strachová agresivita sa stali v oblasti správania u japonských plemien problémom č.1.


Budete si vedieť ako budúci majiteľ (a každý člen rodiny) poradiť s 35 kilovou dospelou Akitou na vodítku, ak nebude vedieť prejsť metajúca sa normálne okolo iných psov? Čo s plachou Shibou, ktorá sa bude všetkého vonku báť a začne sa neskôr zaháňať aj po členoch rodiny? Žiaľ tieto problémy sa začínajú vyskytovať stále častejšie.


Záujemca o šteniatko však tieto problémy nemá ako zistiť, ak bude hľadieť iba na správanie šteniatka v čase odberu - neuvidí to na ňom, lebo signály ako laik nerozpozná a mnohé sa aj tak prejavia až neskôr v puberte a dospelosti.


Japonské plemená sú oproti iným plemenám v niektorých ohľadoch špecifické - sú náročnejšie na socializáciu a prácu chovateľa (počas odchovu). Nie je vôbec jedno, čo sa deje prvé mesiace ich života a práve toto obdobie ovplyvňuje kľúčovo ich osobnosť a správanie v budúcnosti. Pripravili sme pre Vás preto zoznam dôležitých bodov, ktoré Vám pomôžu vybrať si to správne miesto výberu šteniatka a to správne samotné šteniatko z vrhu - viď nižšie.


Podľa čoho teda vyberať a ako rozpoznať riziká?


Prvý výber spočíta v tom, či sa záujemca rozhodne pre šteniatko z chovateľskej stanice alebo siahne po ňom k niekomu, kto CHS nemá.


Ak osoba ponúkajúca šteniatko CHS nemá, nie je ani možnosť overiť ako psov chová, ako sa k nim správa, či iné ich potomstvo bolo povahou i zdravotne v poriadku, ďalej nie je možnosť skontrolovať jeho spôsob odchovu šteniatok, a ani starostlivosť o matku a otca. Na Slovensku legislatíva nijakým spôsobom nevie skontrolovať ľudí, ktorí nakryli psíky a nemajú CHS. Neexistuje žiadna inštitúcia, ktorá by na ich činnosť dohliadala. Môžu teda záujemcu informovať aj nepravdivo alebo neuviesť všetky podstatné informácie - nikto nevie objektívne skontrolovať ich činnosť či nejak postihnúť, ak by konali na úkor zdravia či pohody psov. Na reprodukciu psíkov mimo chovateľských staníc žiaľ dodnes neexistujú žiadne pravidlá, ktoré by musel majiteľ dodržiavať a o ktoré by sa mohol záujemca oprieť.


Z tohto dôvodu je kúpa takéhoto šteniatka vždy veľkým rizikom a prax ukazuje, že vo veľa prípadoch žiaľ s nešťastným koncom. Zlá genetika, neznalosť plemena, absencia chovateľských skúseností, obchádzanie zdravotných vyšetrení a slabá socializácia šteniatok spôsobujú problémy v správaní psov, ktoré sme opísali vyššie.


Záujemcovia o šteniatko môžu zvoliť druhú možnosť - šteniatko z chovateľskej stanice. Tam existujú normy a inštitúcie, ktoré musia chovatelia rešpektovať a ktoré ich dodržiavanie aj kontrolujú. Tieto normy sú tu na to, aby vo výsledku po ich dodržaní zo strany chovateľa, dostal budúci majiteľ do rúk dobre odchované - a teda to správne - šteniatko.


Aké normy teda stoja na strane ochrany budúcich kupujúcich a samozrejme aj na strane psov (ochrany ich zdravia, kvalitného života teda ich welfare)?


  1. Chovateľský poriadok

  2. Etický kódex chovateľa

  3. Odporúčania nášho OZ


Chovateľský poriadok je súbor povinností pre chovateľov, ktoré vypracoval a zastrešuje chovateľský klub), resp. medzinárodný chovateľský poriadok. Pre budúcich majiteľov šteniatok je dobré vedieť, že chovateľský poriadok je - zjednodušene povedané - povinná norma pre chovateľov, ktorá sleduje zabezpečenie troch základných cieľov:


1. zachovanie typických čŕt daného plemena (vonkajších znakov a povahových čŕt)

2. ochranu zdravia samotných chovných jedincov a ich potomkov, a sekundárne aj

3. ochranu majiteľov šteniat pochádzajúcich z týchto spojení.


Chovateľský poriadok klubu zastrešujúceho japonské plemená na Slovensku nájdete na tomto linku.


Táto norma je úplným základom, minimom a my dôrazne odporúčame budúcim kupujúcim, aby svoje očakávania nastavili vyššie, pretože sú v niektorých ohľadoch príliš všeobecné. Preto budúcim majiteľom šteniatok odporúčame pri výbere chovateľa, aby vybrali takú chovateľskú stanicu, ktorá sa riadi aj ďalšou normou, viď nižšie.


Etický kódex chovateľa (súbor odporúčaní v oblasti dodržiavania princípov etiky v chove) - mnoho slovenských chovateľských klubov zdieľa etický kódex pripravený v roku 2014 Úniou kynologických klubov (UKK). Keďže tento kódex je pomerne všeobecný (aplikovateľný na všetky plemená), niektoré kluby majú vypracovaný svoj vlastný, špecifický etický kódex.


Etický kódex chovateľa nie je povinný, žiaden chovateľ ho dodržiavať nemusí, ale môže sa k jeho dodržiavaniu prihlásiť. UKK odporúča, aby všetci chovatelia jeho dodržiavaním podporili tie najvyššie štandardy medzi chovateľmi a v chove psov ako takom. Jeho cieľom je aj jasnejšie definovať, čo znamená primeraná a kvalitná starostlivosť o chovné jedince, šteniatka a celkovo o psov v držbe chovateľov.


Nepriamo tento Etický kódex vyjadruje to, čo si praje každý milovník psov, ako aj každý budúci majiteľ šteniatka - aby sa mu do rúk dostalo:


- zdravé šteňa, resp. šteniatko s predpokladmi dobrého zdravia nakoľko rodičia boli zdraví a netrpeli na žiadne geneticky prenosné ochorenia

- povahovo vyrovnané,

- budúci typický predstaviteľ daného plemena, aby

- vyzeralo a správalo sa, ako hovorí štandard plemena, aby sa

- jeho rodičia mali dobre, bolo o nich kvalitne postarané,

- neboli do chovu zapojení na úkor zdravia a bolo

- o nich dobre postarané, aj keď chovateľ ukončí ich zapojenie v chove.


Ako laici by sme nevedeli bez takýchto noriem a odporúčaní posúdiť, či to robí ten či onen chovateľ dobre.


Ak sa však oprieme o tieto odporúčania, ktoré vychádzajú z dlhoročných skúseností a poznatkov z oblasti zdravia, genetiky, etológie a princípov welfare psov, máme situáciu výrazne uľahčenú. Budeme vedieť, na čo sa máme pýtať, akým spôsobom dodržiava chovateľ jednotlivé povinnosti Chovateľského poriadku a odporúčania Etického kódexu a máme zároveň pomenované všetky dôležité body, aby sme ako kupujúci neboli zavedení našou neznalosťou do omylu a aby sme mali istotu, že aj rodičia šteniatka, ktoré sme si zadovážili, sa majú po celý život dobre.


Naše združenie sa so znením a obsahom Etického kódexu chovateľa plne stotožňuje a odporúčame aj našim čitateľom, budúcim majiteľom šteniatok, aby ho vnímali ako správnu a dôležitú pomôcku pri výbere svojho budúceho chovateľa a šteniatka. Uvádzame ho preto nižšie v plnom znení.


V čom je špecifickejší a náročnejší odchov šteniatok japonských plemien?


Akity, Shiby a ďalšie japonské plemená sú pôvodnými, prírodnými plemenami. Ich stupeň domestifikácie je nižší ako u iných plemien bežných v našich končinách. Zachovali si veľa zo svojich “divokých” inštinktov a potrebujú cielenú a dôkladnú socializáciu počas odchovu a aj po jeho skončení. To je často kameň úrazu - tí, čo dostatočne plemeno nepoznajú alebo si chcú ušetriť starosti, prácu, financie a čas - nedávajú šteniatkam náležitú opateru. Laik a prvomajiteľ to však nemá šancu spozorovať. Socializácia znamená prípravu a adaptáciu šteniatka na prostredie, ktoré bude podobné tomu, v akom bude neskôr žiť u nového majiteľa.


Chcem dobré šteniatko - odporúčania pre kúpu


Pripravili sme niekoľko základných bodov ako by mal vyzerať kvalitný a zodpovedný odchov šteniatka japonského plemena. Vtedy šteniatko nebude neskôr poľakané, neisté, nevyrovnané, bojazlivé či strachovo agresívne. Okrem rodičov a faktoru genetiky hrá v povahe a správaní psa svoju rolu spomínaná socializácia - to je najprv práca chovateľa. Znamená to, že to ako sa bude správať pes u vás po celý život, do veľkej miery závisí od toho, ako sa k nemu a jeho súrodencom správal chovateľ počas prvých 2 mesiacov.


Ako by to malo správne vyzerať?


  • šteniatka by nemali tráviť čas len s matkou oddelene od ľudí a chovateľovej rodiny

  • mali by byť v intenzívnom kontakte denne s ľuďmi a privykané:

  • na ľudský dotyk a pach, byť nosené na rukách, zvykané na pohladenie a manipuláciu našimi rukami

  • denne s nimi komunikovať, prihovárať sa im, hrať sa s nimi - aby boli intenzivne nielen s matkou ale s nami ľuďmi

  • privykať na bežné ruchy a pachy domácnosti - nemali by tráviť gro času odchovu len v koterci (vonku alebo mimo bežného priestoru rodiny)

  • mali by byť brané do domácnosti chovateľa, aby sa zoznámili s domácnosťou, pachom predmetov v nej, zvukmi (rádio, vysávač, mixér, práčka, televízia, štrngot kľúčov, otváranie / zatváranie dverí, okien, buchnutie zásuvky a všetky ďalšie zvuky pri chode domácnosti bežného dňa)

  • mali by byť privykané od správneho a primeraného času na obojok (resp. aj na vodítko)

  • prostredie v ktorom trávia čas, by malo byť bohaté na podnety - rôzne hračky (plyšové, plastové, drevené, vydávajúce zvuk, pohybujúce sa a pod.), pestrosť podnetov, s ktorými prichádza denne do styku, je v tomto veku mimoriadne dôležitá

  • ďalej dobrý chovateľ pripravuje šteniatko prepravku (plastovú, kovovú a pod.), na transport autom,

  • na známych aj cudzích ľudí (návštevy), ktoré ich budú brať na ruky a hrať sa s nimi, ďalej špecificky aj na deti (primeraného veku)

  • mali by byť pripravované na nácvik hygienických návykov a ak sú chované vnútri, tak pravidelne vynášané von s cieľom podporiť tvorbu hyg. návykov

  • približne od 4.-5. týždňa sa šteniatka začínajú viac zaujímať o okolitý svet, hru so súrodencami a chcú objavovať okolie - dobrý chovateľ im dopraje denne nové podnety (nové tvarom, pachom, zvukom a pod.), pretože pestrosť podnetov správnym spôsobom podnecuje vývoj nervovej sústavy a vnímanie sveta zo strany šteniatka - dáva to teda základy jeho správania v budúcnosti


Čas odberu šteniatka prispôsobuje dobrý chovateľ jeho potrebám. Pokiaľ šteniatko potrebuje pár dní navyše, doporučí budúcemu majiteľovi prispôsobiť sa týmto vývojovým potrebám šteniatka a nepredá vám ho úderom 8-meho týždňa. To všetko totiž ovplyvní jeho správanie v budúcnosti (najskorší možný termín odberu šteniatka je podľa Chovateľského poriadku SKSJP ukončených 8 týždňov, niektoré šteniatka potrebujú trochu viac času než odídu k novému majiteľovi).


Týmto prispieva chovateľ aktívne k tomu, aby zo šteniatka vyrástol vyrovnaný jedinec, ktorý sa nebude (nových vecí / okolia) báť, bude okolitý svet vnímať pozitívne alebo neutrálne, bude primerane zvedavé, tešivé, nebude mať strach a nebude plaché - to je totiž častou príčinou nekontaktnosti a strachovej agresie japonských plemien v dospelosti.


Šteniatka môžu byť odchované aj tak, že budú v koterci gro dňa len s matkou a chovateľa (ľudí) uvidia iba málo. Neprivyknú si tak dostatočne na ľudskú ruku a pohladenie, neskôr je to veľmi cítiť v ich nekontaktnosti. Často sa to už žiaľ nedá dobehnúť - socializácia má svoje prísne časové pravidlá. Šteniatka by mali byť pri Vašej návšteve zvedavé a veselé, mali by sa tešiť a prísť si Vás preskúmať - nemali by byť nedôverčivé či príliš utiahnuté.


Dobrá socializácia stojí dobrého chovateľa veľa práce, často sa zapája celá rodina, prispôsobuje práca či berie dovolenka. Nosiť šteniatka von každé 2-3 hodinky s cieľom podporiť vznik hygienických návykov, nosiť na rukách, komunikovať s nimi, privykať na manipuláciu, česanie, obojok a kontakt s nami (atď.) je časovo veľmi náročné.


Ak chcete dostať naozaj dobré šteniatko, musíte byť vo výbere chovateľa takisto nároční a investovať do výberu svoj čas. Najlepšou cestou ako si vybrať správne je vedieť porovnať - navštívte viacerých chovateľov. Zoznámte sa s viacerými majiteľmi ich odchovov, možno potom uvidíte rozdiely v jednotlivých psíkoch. Za dobrým chovateľom, ktorý šteniatka odchováva naozaj veľmi kvalitne a poctivo, sa oplatí merať každý kilometer aj keby nás čakal na druhom konci republiky. Len tak môžeme získať pohodového a vyrovnaného 4-nohého priateľa.


--

Etický kódex chovateľa (Únia kynologických klubov)


Etický kódex chovateľa


PREAMBULA

UKK odporúča, aby všetci chovatelia dodržiavaním tohto Etického kódexu podporili tie najvyššie štandardy medzi chovateľmi, majiteľmi a chovateľmi, rovnako ako aj športového ducha a spolupráce pri zlepšovaní a rozvoji registrovaných plemien. Tento etický kódex je určený ako vyjadrenie cieľov pre chovateľov, vystavovateľov a nadšencov. Nemá byť chápaný ako pravidlo alebo nariadenie presadzované trestom.

Od chovateľov sa očakáva, že sa budú samo-kontrolovať občianskym a zodpovedným spôsobom. UKK podporuje a vytvára činnosti, ktoré sa zameriavajú na zvýšenie vedomostí o dedičnosti, zdraví a chorobách psov. Každý chovateľ by mal čo najlepšie napĺňať ciele a poslanie chovateľského klubu uvedené v Stanovách chovateľského klubu. Poslanie a ciele klubu alebo strešnej organizácie by mal každý chovateľ prijať za svoje a napĺňať ich podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Chov sa uskutočňuje v súlade s poriadkami a predpismi FCI, SKJ a chovateľského klubu. Musí byť v súlade so Zákonom o ochrane zvierat, Zákonom o veterinárnej starostlivosti a s ďalšími súvisiacimi zákonmi a predpismi. Je v záujme každého zodpovedného chovateľa riadiť sa stanovami a poriadkami FCI, SKJ a chovateľského klubu a odlíšiť sa tak od komerčných množiteľov. Za všetkých okolností by mal chovateľ šíriť dobré meno klubu a riadne reprezentovať dané plemeno.



DRŽBA PSOV

Chovateľ a/alebo majiteľ musí zabezpečiť pre psy vo svojom vlastníctve také podmienky, aby žiaden z chovaných psov netrpel. Riadne sa stará o domov, krmivo, vodu a primeraný priestor pre všetkých svojich psov a zabezpečuje riadnu veterinárnu starostlivosť. Dodržiava všetky aspekty dobrých životných podmienok zvierat podľa zákona. Žiaden chovateľ/majiteľ by nemal mať viac psov, než koľkým dokáže zabezpečiť dostatočnú starostlivosť a kvalitné prostredie. Zodpovedný chovateľ/majiteľ sa pokúsi nájsť nový vhodný domov pre psa/sučku, o ktorého sa zo závažných dôvodov nedokáže postarať, či už sám alebo za pomoci chovateľského klubu. Chovateľské kluby budú podporované vo vytvorení siete „DogRescue“, čiže záchrany psov plemien, ktoré zastrešujú. Zdravie a blaho každého psa musí byť prvoradým záujmom každého chovateľa. Je potrebné podporovať zodpovedný chov založený na princípoch genetiky, prevencii dedičných chorôb a láskyplnom prostredí. Zodpovedný majiteľ/chovateľ nedovolí svojim psom túlať sa bez dozoru a spôsobovať obtiaže v okolí bydliska. Zabezpečí, aby psy vždy boli identifikovateľní a tiež, aby psy boli na vôdzke alebo pod efektívnou kontrolou, pokiaľ sú na voľno. Uprace po svojich psoch na verejných priestranstvách alebo kdekoľvek, kde sa jeho psy pohybovali.



CHOV

Majitelia psa alebo sučky nesmú vedome produkovať šteňatá bez preukazu pôvodu, ani poskytovať svoje psy a sučky na chov psov bez PP. Zodpovedný chovateľ zabraňuje rozširovaniu defektov a chorôb, ktoré majú závažný vplyv na dobré životné podmienky psov, čiže ochorení, ktoré spôsobujú bolesť a nepohodu alebo inak obmedzujú schopnosť psa viesť normálny život typický pre živočíšny druh. Majitelia vedome nevyužijú na chov psa alebo sučku viditeľne nesúcich exteriérové, genetické alebo povahové nedostatky, čo by mohlo mať za následok negatívny vplyv na potomstvo alebo na plemeno ako také. Chovateľ nebude vedome produkovať choré šteňatá. Odchovávanie potomstva na jedincoch s vrodenou poruchou, na jedincoch prenášajúcich genetickú chybu alebo na jedincoch smrteľne chorých, je v príkrom rozpore s etikou chovu. Každé spojenie musí byť plánované s prvoradým zámerom zlepšenia plemena. Výberu vhodného rodičovského páru musí predchádzať podrobné štúdium rodokmeňov, stavby tela a pracovného/upotrebiteľného potenciálu oboch plánovaných rodičov a to s ohľadom na ideál plemena. Chovateľ má povinnosť odmietnuť krytie v prípade, keď podľa jeho názoru nie je v najlepšom záujme plemena. Jedince používané v chove majú byť v danom plemene nadpriemerné v požadovaných charakteristikách, aby sa dosiahlo genetické zlepšenie. Plemenného psa a sučku vyberá chovateľ s prihliadnutím na stavbu tela, temperament a pracovné inštinkty a schopnosti, pri súčasnom dôkladnom štúdiu plemenného štandardu a princípov genetiky. Do chovu sa použijú len jedince schopné prirodzeného krytia a starostlivosti o šteňatá. Zodpovedný chovateľ nechová na jedincoch, pokiaľ nie sú fyzicky aj mentálne primerane vyspelé. Cieľom akéhokoľvek spojenia dvoch chovných jedincov má byť zlepšovanie alebo udržanie úrovne chovu v súlade so štandardom. Chovateľ nesmie chovať na jedincoch, pokiaľ by to ohrozovalo ich zdravie či život alebo poškodzovalo chov ako taký. Do chovu sa použijú psy z krvných línií s maximálnou dlhovekosťou. Dĺžka života psa nemá byť nevhodne predlžovaná na úkor zdravia a dobrých životných podmienok. V chove majú byť využívané len jedince bez závažných alebo vylučujúcich chýb. Psi monorchidní, kryptorchydní, jedince s agresívnou alebo plachou povahou alebo jedince so závažnými defektami či vylučujúcimi chybami popísanými v plemenných štandardoch, sa v chove nevyužívajú. Zodpovedný chovateľ sa zdrží využitia v chove takého psa, ktorý - hoci sám bez vážnych či vylučujúcich chýb – neustále produkuje postihnuté šteňatá. Majiteľom sučky a plemenného psa sa odporúča pri každom plánovanom spojení, potvrdiť dohodnuté podmienky a najmä otázku finančných záväzkov, vzájomnou písomnou zmluvou.



PROPAGÁCIA

Zodpovedný chovateľ pre propagácii svojich psov uvádza vždy pravdivé údaje, neznevažuje a neohovára iných chovateľov alebo iných psov. Vyhýba sa poskytovaniu falošných či prehnaných tvrdení, ktoré nie sú dokladovateľné. Napríklad ohľadne budúcich vyhliadkach šteňaťa, jeho chovateľského potenciálu či budúcich úspechov na výstavách. Chov čistokrvných psov prináša so sebou určité povinnosti a záväzky, ktoré zodpovedný chovateľ neberie na ľahkú váhu. Propagácia chovu/šteniat má byť vecná a poctivá, a to tak vo svojej podstate ako aj dôsledkoch. Chovateľ pravdivo informuje potenciálnych záujemcov o plemene, povahe a zdravotnom stave šteniat. Kupujúcim poskytne dostatočné množstvo informácií o starostlivosti o šteňa a bude nápomocný pri adaptácii sa šteňaťa/dospievajúceho či dospelého jedinca v novom domove. Začínajúcim chovateľom poskytne informácie súvisiace s chovom. Pri predaji sa chovateľ chová čestne, neuvedie kupujúceho zámerne do omylu, odovzdá šteňa novému majiteľovi vo výbornom zdravotnom a psychickom stave, a to všetko na základe písomnej zmluvy, ktoré je prevenciou možných budúcich sporov.



PREDAJ ŠTENIAT

Je neprípustné predávať alebo darovať psa do komerčných predajní, priekupníkom alebo laboratóriám. Chovateľ by mal odmietnuť predaj neetickým chovateľom a osobám, ktorých zámery so psom/šteňaťom nie sú známe alebo sú podozrivé. Rovnako tak je neprípustné venovať psa/šteňa ako cenu do súťaže alebo tomboly. Zodpovedný chovateľ pri predaji šteniat rozlišuje potenciálnych kupcov a zvažuje podmienky, do ktorých sa jeho šteňa predajom dostane. Predávať šteňatá v zlom zdravotnom stave je neprípustné. Pokiaľ chovateľ predáva šteňa s akoukoľvek chybou alebo defektom, mal by o tom nového majiteľa informovať. Zodpovedný chovateľ udržiava vysoké štandardy zdravia a starostlivosti o psy a ručí za zdravie svojich šteniat v čase predaja. Šteňatá nezodpovedajúce štandardu chovaného plemena nebude chovateľ predávať na chovné účely. Nových majiteľov šteniat v pet kvalite podporí v úmysle dať ich sterilizovať alebo kastrovať v záujme toho, aby sa v budúcnosti cielene alebo náhodne nemnožili jedince bez PP, resp. jedince so zvýšenou pravdepodobnosťou výskytu chorôb alebo defektov. Chovateľ nepredá šteňa pred dosiahnutím veku minimálne sedem týždňov alebo osem týždňov v prípade, pokiaľ je šteňa prepravované letecky v batožinovom priestore. Pri predaji psa/šteňaťa poskytne chovateľ kupujúcemu riadne vystavený preukaz pôvodu, návod ku kŕmeniu, záznamy o odčervení a očkovaní a zdravotný certifikát. Ak chovateľ zistí, že niektoré z ním odchovaných šteniat trpí alebo sa dostalo do ťažkej situácie, vynaloží maximálne úsilie takémuto jedincovi pomôcť a zabezpečiť mu nový hodnotný domov.



ZÁVER

Zodpovedný chovateľ berie ako samozrejmosť a ako vec chovateľskej etiky, že bude pomáhať vzdelávať širokú verejnosť, rovnako ako aj pomáhať začínajúcim chovateľom.