Kúpiť zodpovedne

V texte "Ako vybrať správne?" sme veľmi zľahka načrtli bežnú situáciu, ako nadšený budúci majiteľ psíka môže, celkom pochopiteľne, jednoduchým a nepremysleným vyhľadávaním na inzertných portáloch ľahko skĺznuť zo správnej cesty, ktorá ho má doviesť do šťastného konca, k vytúženému a spokojnému psíkovi.

V časti "Koľko stojí pes?" sme následne predostreli informácie, aby sme si vedeli lepšie predstaviť, ako vzniká cena za konkrétneho psa s preukazom pôvodu od zodpovedného chovateľa, a že čas a starostlivosť, ktorú do šteniatka počas odchovu investoval, je možné odmerať peniazmi iba čiastočne. Prvé týždne po narodení psa totiž majú zásadný vplyv na jeho správanie počas celého budúceho života.

V tejto časti Vám priblížime to, prečo tak často používame rôzne tvary slova

ZODPOVEDNOSŤ
Popisu zodpovedného chovateľa sme venovali značný priestor, avšak veríme, že je potrebné venovať minimálne podobný rozsah aj ľuďom, ktorí zarábajú peniaze produkovaním a predajom psov mimo chovateľských staníc, mimo pravidiel a akejkoľvek kontroly, bez ohľadu na zachovanie štandardných vlastností a výzoru plemena a takisto bez akejkoľvek záruky novému majiteľovi, že sa v prípade núdze o psa postarajú. Práve takéto ponuky totiž tvoria väčšinu obsahu predajných inzerátov, na ktoré je tak jednoduché pri hľadaní natrafiť.

Ako pri všetkom platí, že aj v tomto prípade sa nájdu výnimky. Na základe informácií z " Ako vybrať správne?" a "Koľko stojí pes?" by sme však mali mať dostatok informácií, aby sme vedeli rozoznať, ktorý inzerát pochádza od zodpovedného chovateľa, a ktorý od obchodníka, ktorý predáva "vysokoobrátkový tovar".

Zodpovední chovatelia sa v prvom rade snažia o zveľadenie plemena. O to, aby každá nasledujúca generácia šteniatok mala predpoklady byť bližšie k ideálu jedinca definovaného štandardnom daného plemena. Z lásky k svojim odchovom, do ktorých investovali množstvo energie, času, peňazí a citu, sa zaujímajú o to, ako ich šteniatka budú vyrastať, ako prežijú svoje najlepšie psie roky, a v akých podmienkach zostarnú a dožijú.
To sa žiaľ nedá povedať o ľuďoch, ktorí predávajú šteniatka bez preukazu pôvodu. Zo skúsenosti vieme, že drvivá väčšina takýchto šteniatok a ich osud pre takéhoto "chovateľa" končí odovzdaním novému nadšenému majiteľovi a zinkasovanými peniazmi.

Skúsime popísať niekoľko hlavných etických problémov, s ktorými sa pravidelne stretávame u takýchto predajcov. Často dostávame takéto informácie priamo z prvej ruky od majiteľov, ktorí sa takto v minulosti sami popálili. Treba zároveň povedať, že sa netýkajú nejakého konkrétneho plemena, sú platné všeobecne bez ohľadu na plemeno.

Nedbalosť o zdravie fenky

Predajcovia bez preukazov pôvodu často nerešpektujú zdravotné riziká a negatívne dopady vyplývajúce zo skorého a pričasto opakovaného nakrývania feniek . Pre lepšiu predstavu uvedieme nasledovné informácie:
Fenky zvyčajne prvýkrát háraju medzi 6.-10. mesiacom života. Úplne rovnako ako u ľudí to automaticky neznamená, že sú dostatočne zrelé na pôrod šteniatok. Preto pravidlá chovateľského poriadku stanovujú, že fenky môžu byť prvýkrát pripustené po dosiahnutí určitého veku (u Akít je to 18.mesiac, u Shíb je to 15.mesiac života), pričom zároveň musia splniť ostatné požadované podmienky chovnosti. Pokračujme ale ďalej.

Fena je obvykle pripravená na oplodnenie zhruba v 9.-14.deň od začiaktu hárania. Po oplodnení sa šteniatka 2 mesiace vyvíjajú v jej vnútri a následne 4-5 týždňov fenka mladé dojčí. Znamená to zhruba 4 mesiace výraznej záťaže na jej organizmus, ktorý potrebuje určitý čas na to, aby sa dostatočne zregeneroval a bol plnohodnotne pripravený na ďalší vrh. Spomenuli sme však, že ďalšie háranie (a teda ďalšia záťaž) prichádza už o cca 2 mesiace a pokiaľ je navyše táto záťaž zakaždým zdupľovaná ďalším krytím, rok za rokom to znamená oslabovanie fenky, ktorá postupne stráda.

Znova je tu ale chovateľský poriadok klubu, ktorý dozerá (u chovateľských staníc) na dodržiavanie nasledovného pravidla: "

"Chovná sučka môže mať tri vrhy v priebehu dvoch kalendárnych rokov (kalendárny rok sa myslí od 1.1. – 31.12.) ale po dvoch vrhoch po sebe je chovateľ povinný jedno háranie sučku nepripustiť." (citujeme chovateľský poriadok SKSJP, ktorý nájdete aj na tomto linku)

Tieto základné pravidlá sú v obrovskej väčšine prípadov predajcov šteniat "za pár stovák" hrubo porušované. Svedčí o tom história inzertných portálov, kde sa veľmi pravidelne (zhruba raz za pol roka, prípadne aj častejšie, ak majú viac sučiek) stretávame s ponukou šteniat od tých istých predajcov.

Až príliš často psy, ktoré slúžia ako továreň na výrobu šteniat, žijú v absolútne neprimeraných podmienkach, bez dostatku kvalitnej stravy, pohybu (v malých neudržiavaných kotercoch), kontaktu s ľuďmi či inými psami. Boli sme sami svedkami situácií, v ktorých behal mráz po chrbte. Na prvý pohľad v reklame spokojné šteniatka, súčasne však vzadu na dvore zatvorené psy v totálne nevyhovujúcich podmienkach (chýbajúca voda, nevyhovujúca potrava), ktoré pravdaže potenciálny majiteľ nikdy neuvidí. Takýto predávajúci sa tým z pochopiteľných dôvodov chváliť nebude.

Problémy psov vyplývajúce z

nedostatočnej ranej socializácie a skorého odchodu šteniat

Pre správny psychický vývoj psa je nevyhnutné, aby dostatočne dlhý čas po narodení strávil so svojou matkou a súrodencami. Prvé týždne sú kľučové - počas nich si pes vytvára vzorce správania sa vo svorke. Učí sa, že vo svete existujú pravidlá a hierarchia - každý má v nej vlastné postavenie. Rovnako sa učí reagovať na nové podnety zo svojho okolia, prechádza fázou strachu a učí sa ho spracovať. Je preto naozaj podstatné, aby chovateľ venoval počas tohto obdobia šteniatkam patričnú pozornosť a zabezpečil, že budú vystavené správnym spôsobom dostatočnému množstvu rôznych podnetov.

Mnohokrát šteňatá od nezodpovedných predávajúcich odchádzajú do nových domovov pred dovŕšením čo i len 6. týždňa, pričom chovateľský poriadok znova stanovuje, že šteňa smie odísť k majiteľovi najskôr po dokončení 8 týždňov (pokojne to však môže byť aj 9-10 týždňov, skúsený chovateľ vie posúdiť, kedy je ten správny čas pre konkrétne šteňa na začiatok samostatného života v novom domove).

Pri vrhoch predávaných mimo zodpovedného chovu tak šteniatka často trpia spomínaným nedostatkom socializácie, čo sa neskôr prejavuje zvýšenou úzkostlivosťou psov, ustráchanosťou z ľudí alebo nových zvukov či miest, prípadne agresivitou (voči psom alebo dokonca ľuďom).

Bojazlivý pes akéhokoľvek pôvodného japonského plemena je totiž presným opakom toho, aký má jeho typický predstaviteľ byť.

Takíto predajcovia často nedajú šteniatka ani len zaočkovať, či začipovať. Vyhovárajú sa pritom na to, že to nemá význam registrovať šteňa na seba, ak o pár dní aj tak zmení majiteľa. Uvádzajú často pseudo-argument: nech si ho dajú začipovať rovno noví majitelia a zaregistrujú na svoje meno. Pochopiteľne, predajca tak totiž ostáva anonymný, jeho meno naďalej nikde nefiguruje a nie je možné ho brať na zodpovednosť ak má šteniatko nejaké problémy, ochorie alebo dokonca uhynie. V tomto smere už slovenská legislatíva (ktorá žiaľ stále nie je ani zďaleka dostatočná) urobila správny krok a ukladá povinnosť chovateľovi začipovať psíka predtým ako ho daruje alebo predá novému majiteľovi, najneskôr však do 12.týždňa - bez ohľadu na to, či šteniatko pochádza alebo nepochádza z CHS.

Produkovanie šteniat za účelom predaja bez ohľadu na štandard plemena

Ako sme už niekoľkokrát spomenuli, každé plemeno má svoj oficiálny štandard a zmyslom organizácií, ktoré zastrešujú chov psov je snažiť sa o zachovanie a rozvíjanie štandardom definovaných charakterových vlastností, vlôh, vonkajších znakov a udržiavanie zdravia psov . Na zabezpečenie plnenia týchto absolútne základných cieľov majú tieto organizácie vytvorené kontrolné mechanizmy v podobe chovateľských klubov a ich chovateľských poriadkov, ktoré musia všetci členovia = chovatelia rešpektovať. Bohužiaľ, aj medzi nimi sa z času na čas nájde čierna ovca, oficiálne registrovaný chovateľ, ktorý si vyberá, ktoré pravidlá bude dodržiavať, väčšinou s cieľom vlastného obohatenia a na úkor plemena. Takých je však minimum a zväčša sú pomerne rýchlo odhalení.

Predajcovia, ktorí nie sú pod dohľadom často nemajú najmenší problém úmyselne ignorovať "nejaké oficiality okolo štandardu" a zväčša kryjú fenky so psami bez jasného pôvodu, mnohokrát s povahovými problémami a zovňajškom, ktorý má ďaleko od štandardu daného plemena alebo pripúšťajú jedince, ktoré sú v úzkom príbuzenskom vzťahu (otec s dcérou, matka so synom, prípadne súrodenci). V mnohých takýchto prípadoch sa u šteniatok vyskytujú mnohé zdravotné problémy. Preto tak často vídame Akity s guľatými očami, kravským postojom, nesúmerným telom, pridlhými nohami alebo shiby s tmavými papuľami, ušami dlhými ako u zajacov, bez charakteristickej kvalitnej srsti s hustou podsadou, príliš malé (mini-shiba) alebo príliš prerastené jedince ktoré pôsobia ako “niečo-medzi shibou a akitou”, a tak podobne.

Reprodukciou psov bez preukazu pôvodu (rodokmeňa) vznikajú šteňatá, ktoré sa v inzercii predávajú ako konkrétne plemeno. Pokiaľ však pes nemá preukaz pôvodu, nikdy nemôže byť predávaný ako Akita, Shiba, Shikoku alebo akékoľvek iné plemeno pretože ide o zavádzanie kupujúceho klamlivou reklamou! Takýto psík musí byť označený ako kríženec. Opäť platí, že toto pravidlo vyplývajúce zo zákona takýto nezodpovední predajcovia porušujú a krížencov predávajú ako konkrétne plemeno, čím tak uvádzajú nepripravených záujemcov do zásadného omylu. Pod vplyvom dojímavých pocitov z malých chutných šteniatok tak často kúpia šteňa, o ktorom nemôžu tušiť ako sa vyvinie a čo z neho v dospelosti bude (nielen z pohľadu zovňajšku, ale aj z hľadiska zdravia a povahy!).

Predaj bez zmluvy, bez akejkoľvek záruky za zdravotný stav (typicky genetické poruchy) a bez chovateľského servisu

Predaj nezodpovedného chovateľa je typický aj tým, že sa deje často mimo jeho pozemku, niekde na verejnom priestore, kde budúci majiteľ nemá šancu vidieť rodičov šteňaťa či podmienky, z ktorých psík prichádza. Zároveň predaj nesprevádza štandardná kúpno-predajná zmluva, v ktorej chovateľ uzatvára s novým majiteľom dohodu a potvrdzujú si vzájomné práva a povinnosti.

V tejto zmluve bývajú zakotvené aj pravidlá, ktorými chovateľ sleduje svoj záujem o dobro svojho odchovu (šteniatka) napríklad nasledovnými spôsobmi:
V prípade šteniatok, ktoré nie sú vhodné na chov, chovateľ do zmluvy zvykne uviesť podmienku, že majiteľ po dosiahnutí dospelosti dá psa/ fenku vykastrovať - cieľom je zamedziť ďalšej reprodukcii na neuchovniteľnom psovi resp. fene.
V prípade ak sa majiteľ niekedy rozhodne, že sa chce psa zbaviť, musí kontaktovať v prvom rade chovateľa a nesmie sa ho zbaviť bez jeho vedomia.
Chovateľ v zmluve explicitne popisuje základné body starostlivosti, ktoré sú potrebné na správny vývoj šteňaťa (pri veľkých plemenách, ako napríklad Akita, sa dôrazne odporúča, aby sa šteňatá vyhýbali skákaniu či schodom, aby sa im správne vyvinuli kĺby a predišlo sa dysplázii bedier alebo lakťov, atp).

Chceme na tomto mieste zdôrazniť, že v žiadnom prípade neodsuzujeme psov bez preukazu pôvodu. Je jasné, že oni nie sú tí, ktorí môžu za to, že prišli na tento svet a zároveň ich väčšina majiteľov miluje rovnako ako keby mali rodokmeň.

Vyššie uvedené problémy s množiteľmi psov je však ťažké riešiť, pretože nie sú nikým a ničím kontrolovaní a zároveň nikdy nenesú zodpovednosť za choré, či inak problémové šteniatka pochádzajúce z ich rúk. Zodpovednosť za svoju prácu a konanie je to, po čom voláme a k čomu nabádame budúcich predávajúcich i kupujúcich. Pokiaľ legislatíva nezakáže takýto chov, situácia sa veľmi pravdepodobne len ťažko zmení. Doplácať na to budú však vždy len psy a ich majitelia starosťami a nemalými finančnými výdavkami.

Preto v našom združení považujeme za kľúčové šíriť osvetu predovšetkým medzi prvomajiteľmi psov, ktorí nemajú žiadne skúsenosti a pochopiteľne ani nemôžu mať vedomosti či skúsenosti o tom, čo je správny a zodpovedný chov, a že cena v skutočnosti - podobne ako aj v prípadoch neživých vecí - nutne odráža aj kvalitu.

Na záver by sme chceli upozorniť na pojem širšia zodpovednosť, ktorú ako kupujúci máme. Ak sa rozhodujeme o kúpe lacnejšieho šteniatka bez preukazu pôvodu, uvedomme si prosím aj to, že hoci my nášmu šteniatku doprajeme lásku a krásny život, jeho súrodenci také šťastie mať rozhodne nemusia. Keď sa "neminú", množiteľ si ich na dvore nenechá a bude sa chcieť "problému" zbaviť. O chvíľu totiž prídu na svet nové krásne šteniatka, nebude mať teda čas starať sa o tie predošlé. Pokiaľ má trochu citu, psov odovzdá do útulku. V iných (žiaľ častejších) prípadoch skončia vypustené v poli, uviazané v lese, či v igelitovom vreci hodenom do vody...

Určite s nami budete súhlasiť, že toto nie je život, ktorý si štvornohí labkáči zaslúžia.

Zmeňme to spolu!

Pretože tam, kde nie je dopyt, nie je ani ponuka.