Poslanie OZ Nippon Positive
Pri myšlienke založiť združenie, ktoré by sa venovalo japonským plemenám a ich ochrane, sme boli hnaní vpred pozitívnymi i negatívnymi skutočnosťami. Pôvodné japonské plemená, ku ktorým patrí Akita, Kishu, Kai, Shikoku, Hokkaido a Shiba, nie sú v našich končinách už neznámym pojmom.
Na Slovensku bolo doteraz odchovaných alebo importovaných už viac ako 1700 jedincov plemena Akita a viac ako 460 Shíb (stav ku koncu roka 2019). Nachádzajú sa tu aj 2 predstavitelia plemena Kishu, niekoľko psom plemena Hokkaido a importovaná bola prvá sučka – šteniatko plemena Shikoku. Jedincov týchto plemien resp. ich krížencov je tu však výrazne viac. Slovensko má svoje národné plemená, rovnako tak Japonsko - je ich spomínaných 6. Napriek tradícii našich národných plemien u nás pretrváva ďalší zvyk - najmä na dedinách a malých obciach – párenie psíkov bez nejakého hlbšieho uváženia. Často pre potreby spoločníka a strážcu dvora. Je pravdou, že na tieto účely čistokrvné plemeno potrebné nie je.
Na naše národné plemená (Slovenský čuvač, Československý vlčiak, Slovenský kopov, Slovenský hrubosrstý stavač; Tatranský durič) sme odôvodnene hrdí. Nielen na Slovensku, ale po celom svete si však svoje miesto razia v posledných rokoch významne aj japonské plemená psov. Najviac z nich Akita (najväčšie japonské pôvodné plemeno) a Shiba (najmenšie spomedzi pôvodných – prírodných japonských plemien). Psom z tohto ostrovného štátu a ich rastúcej popularite napomohlo sfilmovanie legendy o psovi menom Hachi(ko) – japonskej akite. Film natočený podľa japonskej snímky z roku 1987 Hachiko Monogatari sa skutočne stal. Richard Gere stvárnil univerzitného profesora, ktorý sa ujal opusteného psa. Tvorcom filmu „musíme“ odpustiť, že na nádraží z klietky vypadlo šteniatko Shiby, nie Akity. Medzi psom a pánom vzniklo neuveriteľné silné puto. Hachi sa stal svetovým symbolom oddanosti a lásky až za hrob.
Vyše 9 rokov prichádzal na vlakovú stanicu čakať svojho pána, ktorého tam doprevádzal vždy na cestu do práce a z práce. Lojalita a vernosť tohto psa dojímajú ľudí po celom svete – každý by chcel takého priateľa, ktorý by na neho čakal až do konca svojich síl. Tak sa aj stalo. Hachi zomrel čakajúc na svojho pána 8. marca 1935 pred stanicou, odkiaľ ho vyprevádzal a neprestal nikdy čakať.
Taká oddanosť a vernosť je vzácna i medzi nami ľuďmi – v tak čistej podobe ju nie je vždy dopriate zažiť každému. Rešpekt, lojalita a nekonečná vernosť svojmu pánovi je typickou črtou a znakom všetkých japonských plemien. Majú a milujú svoju rodinu, ktorá je pre nich všetkým. Hovorí sa o nich, že sú to psy jedného pána. Je to pravda – zároveň platí, že je to pes jednej rodiny, ktorú milujú a chránia. Tieto psy nemôžu len tak kolovať z jedných rúk do druhých, nie sú anonymné dvorové psy, nikdy nebudú šťastné ak ich nepochopí či zradí ich vlastný pán. Kto by to bol vôbec schopný spraviť?
Nuž, opustených nepochopených malých či veľkých „Hačikov“ je aj na Slovensku veľa. Povaha a osobnosť týchto plemien nie je jednoduchá. Najmä teda pre naše pochopenie - ľudí iného kontinentu i kultúry. Navyše sa neuváženým krytím neznalými osobami povaha a osobnosť týchto psov kriví a mení. Hachi sa rozhodol svojho pána doprevádzať a verne čakať – nikto ho to neučil, nikto to po ňom nevyžadoval. U japonských psov je pomerne náročné získať ako pán rešpekt - bez využitia strachu či vynútenia. Zároveň je niekedy náročné u nás pochopiť to, že poslušnosť psa nemožno zamieňať s inteligenciou psa. Japonské psy sú veľmi inteligentné a nie každý je na to pripravený. Na jednej strane musí majiteľ psa naučiť fungovať v našej spoločnosti a ukázať mu pravidlá pre spoločný život. A na druhej strane mu dokázať, že sa o nás ako pána a vodcu domácej „svorky“ môže oprieť a plne nám dôverovať. Japonský pes je rodený individualista, vždy sa bude starať o seba – o svoje potreby, bezpečnosť a prežitie. Ale aj táto minca má vždy dve strany. Tento pes vždy potrebuje vedieť, že je tu jeho pán, ktorý mu kryje chrbát. A my zas, že nás náš pes rešpektuje a my rešpektujeme jeho (osobnosť a potreby). Nie je ľahké bez ich hlbšieho poznania správne vyvážiť dôveru a rešpekt (psa v pána). S nimi ide ruka v ruke vždy aj akceptovanie a nasledovanie pána (poslušnosť).
Pozývame Vás poodhaliť dušu týchto psov.
Našich verných spoločníkov, ktorí sa nimi stali po zbytok ich i nášho
života. Kto sa do týchto psov zamiluje, už iného v živote nechce. Trápilo nás
akým spôsobom sa časť slovenskej verejnosti postavila k týmto plemenám. Ich
ďalším párením a rozmnožovaním bez náležitého vzdelania a kompetencií, sa z
týchto psov začala vytrácať im vlastná esencia. To, čo stáročia pred nami
budovali a odovzdávali ďalším generáciám naši predchodcovia, japonskí a neskôr
aj zahraniční chovatelia. Vidíme tu Shiby, ktoré nie sú už tými malými hrdými samurajmi
a boja sa aj svojho tieňa. Za plotmi rodinných domov je veľa „Hačikov“ so
smutnými očami, ktorí prestali rodinu baviť, keď prestali byť malým roztomilým
šteňaťom a z frustrácie pokopali celú záhradu či zavrčali na člena domácnosti.
Príliš mnoho ľudí pristúpilo k ich zadováženiu bez hlbšieho skúmania – azda iba
príliš omámený filmovou legendou.
