“Ale ja nechcem psa na výstavy!”

Obvykle pod takýmto komentárom začne debata obsahujúca desiatky ďalších reakcií. Tí, čo sa problematike rozumejú, sa snažia aspoň ako-tak racionálne vysvetľovať dôvody, pre ktoré existuje chov a chovateľské regule ako také a že ich zmyslom a hlavným cieľom nie je rozhodne niečo také ako “oprávnenie vstúpiť na výstavu”. To je - nazvime to - pre potreby bežných majiteľov “vedľajší produkt”. Niektorí problematiky znalí ludia i chovatelia sa už do týchto diskusií nezapájajú. Stojí ich to sily, čas a obvykle to nikam nevedie, pretože ak na druhej strane nie je ochota opustiť roky kolujúce klišé či utkvelé nepravdivé predstavy, nič sa debatou nezmení.

Sme presvedčení, že kultivovanou diskusiou a predstavením práce serióznych a zodpovedných chovateľov sa i laická verejnosť môže dozvedieť potrebné informácie, na základe ktorých ku kúpe športového či gaučového parťáka pristúpia už možno inak ako v minulosti.

Je mnoho článkov a informácií, ktoré dopodrobna vysvetľujú zmysel a význam chovu, ochrany plemien ako aj regulí, ktoré sa ho dotýkajú a ktoré musia chovatelia rešpektovať. Či ostávajú pred verejnosťou ukryté alebo nie, je otázka. Platí, že kto hľadá ten nájde? Asi áno… keby hľadať chcel. Na našom webe NIPPON POSITIVE máme 3 podrobné články venujúce sa pozadiu reprodukcie psov, významu chovateľských regulí a čo ktoré pravidlo znamená a akým spôsobom chráni vlastne kupujúcich a najmä samotných psov.

Pre laika, budúceho majiteľa psa, je dobré vedieť, že chovateľské pravidlá (normy) sú tu na to, aby ho ako neznalého alebo menej znalého problematiky vlastne chránili.

Málokto z nás je lekár, veterinár, odborník v genetike, etológií, či iných vedných disciplínach týkajúcich sa reprodukcie a chovu psov. Napriek tomu tí sebavedomejší v diskusiách  demonštrujú svoje názory, za ktorými sú žiaľ veľmi chabé vedomosti. Tí znalejší len sledujú ako sa usvedčujú verejne zo svojej nevedomosti a opakovaní "večných" nepravdivých klišé.

Podľa nášho názoru by sme si ako milovníci psov mohli definovať najskôr náš spoločný cieľ.

Jedna vec je ako nám v tom (ne)pomôže na Slovensku zaostávajúca legislatíva, ale druhou vecou je naše konanie a myslenie, ktoré máme vo vlastných rukách a ovplyvňujeme ním aj mienku ostatných v našom okolí. Naše združenie vzniklo za účelom ochrany japonských plemien , situácia je však pri iných plemenách podobná. Do karát nám nehrá navyše aj fakt, že minimálne 1 - 2 x ročne odvysielajú komerčné televízie film Hatchiko - príbeh psa. Ak ste pri “japoncoch” nejakú dobu, nestihlo Vám ujsť, že predajné portály pre psov sú v tom čase na dopyt pripravenejšie a naplnenejšie.

Mnohí z nás osvetu a chuť niečo zmeniť už vzdali. Zdá sa, že vo veľkej miere aj chovatelia či kynológovia a  do verejnej diskusie na FB sa zapájajú len sporadicky. Mnohí tak robili dlho predtým, ale každý máme len nejaké sily a na úver sa ísť v tomto smere nedá. Patríme k tým, čo sa zapoja vtedy, keď máme na to silu a trpezlivosť slušne a pokojne vysvetľovať druhej strane pozadie toho, čo tvoria alebo sa nepriamo pýtajú. Poznáme veľa ľudí, čo si naše plemeno kúpili pomerne ľahkovážne a rovnako zdieľali názor akým sme začali tento článok. V tom čase mať iný názor asi ani nemohli, ich presvedčenie pramenilo z informácií, ktoré v tom čase mali. Dnes majú informácií viac a kvalitatívne iné, a tak mnohí názor zmenili a dnes by konali inak. Hovoríme si vtedy “Super!” To je sebareflexia a ľudská schopnosť sa učiť, priznať si, že sme neurobili dobrú vec, lebo sme nemali potrebné informácie alebo nemali ochotu po nich pátrať.

Tí sú totiž vo viac ako 90% prípadov ich budúcimi klientami. Toto je totiž na Slovensku veľký problém a žiaľ, s popularizáciou japonských plemien, menších či väčších Hačikov, sa začínajú objavovať tieto psy v útulkoch čoraz častejšie. Ak si pozrieme vývoj v posledných rokoch, počet nechcených psov bohužiaľ neustále narastá. Kde je teda "pes zakopaný"?

Prosím, neotáčajme prstom na štát, políciu či úrady. Život ide totiž oveľa rýchlejšie ako stíha náš zákonadarca reagovať. Nevidíme to optimisticky nech sa o to snažím akokoľvek. V budúcom volebnom období sa vďaka iniciatíve Slobody zvierat bude zrejme riešiť zákaz držania psov na reťazi. Aj tu je ešte dlhá cesta pred nami. To stále rieši iba časť psov, ktoré sú na svete a trpia. Druhá veľká časť, a je ich vyše tisíc, čaká v útulkoch márne na koniec svojho biedneho života. Hačikovia pribúdajú tiež.

Ak chceme urobiť krok vpred, máme za to, že musíme začať opäť a zasa na strane dopytu. Len on vytvára ponuku a nebude tomu nikdy inak. Ak diskutujeme s druhou stranou, ktorá tvrdí, že nepotrebuje psa z chovateľskej stanice, lebo ho nechce pre výstavy “ale iba parťáka do rodiny”, snažíme sa predstaviť si tam niekoho zo svojich priateľov. Skutočnú reálnu osobu, ktorá verí, že pes s preukazom pôvodu je hlavne o tom, že sa narodil pre výstavnú kariéru. 

Jedinou cestou je vedenie (nekonečného) dialógu. Áno, je to frustrujúce, že to nebude mať konca kraja - to si treba otvorene priznať. V prípade zníženia dopytu po psoch z väčších či menších množiarní to platí 2-násobne. Ak nebudeme trpezlivo, slušne a konzistentne komunikovať, výsledok poznáme - nárast počtu namnožených, odložených a nechcených psov bude iba narastať.

Častým argumentom sú financie, psy z chovateľských staníc sú drahšie. Či je niečo lacné alebo drahé však nezávisí od absolútnej sumy v Eurách. Je to vždy aj odrazom hodnoty, ktorú za to (ne)dostaneme. Na tú by sme sa mali sústrediť a hovoriť o nej. A takisto si zistiť aká hodnota bola daná do psa - o finančných a nefinančných nákladoch spojených s odchovom psov (a šteniat) sa dočítate TU. Cena totiž odráža vždy nutne aj kvalitu, preinvestované zdroje, čas a úsilie. Lenže ak je psík už doma, je neskoro sa nad tým zamýšľať.

A rovnako tak namieste je prejaviť ďalšiu stránku našej ľudskosti - schopnosť vnímať svoje rozhodnutie v širšom presahu ako je plocha nášho bytu či domu, ako je len naša vôľa a naša vlastná budúcnosť. Prejav tejto spoločnej vôle je dnes ľahko viditeľný. My sa môžme postarať o svojho psa a čo jeho ďalší 3 - 10 súrodencov? Odpoveď je v útulkoch. Kúpou šteniatka sme vždy aj spoluzodpovední za jeho súrodencov. Súčet všetkých psov v rodinách a (žiaľ) aj v útulkoch je totiž vyjadrením kvality našich rozhodnutí. 

Pre tých z radov rozmnožovateľov - menších i väčších, čo skrývajú kade tade pred očami záujemcov svoje 4-nohé výrobníky Eur, máme jeden odkaz. Vieme, ako ľudí zavádzate, vieme, že im na ukážku predstavíte 1-2 domácich miláčikov, o ktorých sa dobre staráte a ostatných ukázať nemôžete.

Môžete meniť telefónne čísla, nepodpisovať sa pod inzerátmi menom, zverejňovať v ponukách pekné, ale ukradnuté fotky šteniat (...), vydávať PP (pet pas) za PP (preukaz pôvodu), rozprávať rozprávky neznalým záujemcom o pravých čistokrvných štencoch, čo sa na plemeno ponášajú už iba náznakom... my vás sledujeme a pozorne si zapisujeme všetky inzeráty, ktoré zadávate. Budeme zverejňovať tie telefónne čísla, mestá a pseudonymi, pod ktorými vystupujete, ktoré budú tvrdiť “že sučka mala prvý x šteniatka” alebo že “prišlo k prvému a poslednému nakrytiu len preto aby mala raz steniatka” a hoc tam uvidíme vaše ponuky opakovane. Ak je vám jedno, že dosahujete profit neetickým spôsobom NA ÚKOR slušného života týchto psov tým, že ste sa vedome rozhodli nezaložiť si chovateľskú stanicu a nedodržiavať chovateľské regule a nebyť za nič postihnuteľní a ani skontrolovateľní, tak nám to jedno nie je a nebude.

Nás, čo máme radi našich štvornohých "japoncov", je totiž veľa a vaše praktiky dobre poznáme. Tak, ako budeme pracovať na tom, aby vám klesal dopyt, tak budeme pracovať aj na tom, aby sme vás jasne pomenovali - kto ste, odkiaľ ste a akých praktík sa dopúšťate len preto, že si neviete zarobiť peniaze inak.

Oni hovoriť nevedia, ale ich hlasom budeme odteraz my.

Za NIPPON POSITIVE Jana Martišková, Vladimír Belák a Viktor Adamov