Kto vie toho najviac o japonských psoch? Žiadna literatúra sa nevyrovná skúsenostiam ich samotných majiteľov. Vieme čo vás zaujíma, preto sme vyspovedali hneď niekoľko rodín - ako sa žije s malým či veľkým "Hačikom".  Či sú aj v skutočnosti takí ako bol Hatchi vo filme, ako vyzerá v praxi ich povestná tvrdohlavosť a popýtali sme sa aj na to, čo sa bežne človek nikde nedočíta. Majitelia na svojich psíkov "napráskali" (takmer) všetko. ; ))

Prví odpovedali majitelia plemena Akita. 

Koľko sily potrebuje človek, aby dokázal fyzicky zvládnuť dospelú akitu ak sa tá napríklad rozhodne niekam zutekať alebo skočiť po inom psovi? Zvládne akitu aj priemerná 60 kilová žena?

Matúš Matula: To je ťažko povedať podľa môjho názoru. Záleží od človeka, aký ma prístup. Aj 60 kilová žena dokáže bez problémov zvládnuť Akitu keď vie ako na to.

Martina Černayová: Zvládne, ak teda nie je úplne bez svalov. Len musí vidieť za roh, a predvídať. Veď má akitu.

Zuzana: Naša fenka má 26,5-27 kg, takže je v pohode zvládnuteľná v bežných situáciách a to aj vtedy, keď potiahne.

Soňa Strýčková: Nie je to o sile...Ja si myslím, že tam žena aj slabší chlap ťahajú za kratší koniec. Akita je veľmi obratná, mrštná a silná. Dôsledne vychovať, socializovať a predvídať. Vyhnúť sa konfliktným situáciám. V našom prípade vonku nikdy nie je na voľno...

 

Hovorí sa, že Akity bezhranične milujú svojho pána - čo ak su v domácnosti 2 partneri? Miluje ich obvykle rovnako alebo si vyberie za pána jedného z manželov/partnerov?

Matúš Matula: Ja to vnímam takto: u nás Akity miluju celú našu rodinu nielen svojho pána, sú oddané celej rodine. Vždy ale majú toho svojho jedného pána, ktorého majú najradšej a poslúchajú ho najviac.

Martina Černayová: Nemajú radi každého rovnako. Mňa napríklad často ignoruje Beni (staršia z našich 2 feniek), a ostatní zas naopak.

Zuzana: Keďže máme slečnu, vybrala si za pána môjho manžela, ktorý jej dovolí všetko. Mňa viac poslúcha, menej jej dovolím. Jankovi skáče pomaly aj po hlave.

Soňa Strýčková: Neviem to posúdiť, keďže žijem sama. V našej domácnosti uznáva oboch členov svorky, aj keď verím, že mňa viac....

 

Čo by som od Akity mal očakávať a čo by som od nej očakávať nemal?

Matúš Matula: Určite môžem očakávať to, že je to veľmi náročný pes na výchovu, ale keď sa nič nepodcení, tak výsledok stojí za tú námahu. K otázke čo by som nemal očakávať sa vyjadriť neviem, pretože každý si berie plemeno aké mu vyhovuje a samozrejme každé má aj svoje klady a protiklady. Konkrétne ale neviem odpovedať čo by som od Akity nemal očakávať.

Martina Černayová: Rozhodne očakávať kopu lásky a tvrdohlavosti. Neočakávať asi, že bude kamarát s ďalšími psami, hlavne rovnakého plemena/ pohlavia.

Zuzana: Očakávať môžeme od nej to, že keď dvakrát do roka pĺzne, budeme mať niekoľko týždňov (mesiacov) o zábavu v byte (dome) postarané, lebo má chlpov veeeeľa, veeeeľmi veeeľa a celá podlaha je každý deň zasnežená. Aj keď sa hovorí, že sučky sú menej dominantné ako psy a preto sa viac odporúčajú začínajúcim chovateľom Akít, tak my máme zrovna tú výnimku, ktorá potvrdzuje pravidlo. Je dominantná a rada štartuje po iných psoch a mačkách. Od Akity ani nemôžeme očakávať, že bude poslušná ako vlčiak. Má svoju tvrdú hlavu, s ktorou niekedy nepohne nič. Potrebuje láskavého, trpezlivého a rozhodného majiteľa, ktorý jej dokáže venovať svoj čas. V žiadnom prípade ju človek nesmie trestať bitím lebo bude tvrdohlavejšia ešte viac. Rovnako nemôžeme od nej očakávať, že sa s ňou budeme neustále túliť a maznať, lebo to ona vôbec nemá v náplni práce. Môžeme ju síce pohladkať, ale že by sa sama prišla ku nám pomaznať, o tom môžeme len snívať, resp. stáva sa to len málokedy.

Soňa Strýčková: Genki je môj 4-tý pes. Treba povedať, že každý z nich mal inú povahu. Spoločnou črtou je to, že od Akity sa nedá očakávať „slepá“ poslušnosť typu ľahni, sadni donekonečna.... Takisto sa mi potvrdilo, že nevyžaduje denne kilometrové prechádzky a fyzickú záťaž.. Je to však veľmi lojálny pes a rozhodne ČLEN rodiny, na to si potrpí. Je schopný sa dobre prispôsobiť podmienkam, v ktorých žije, hlavne že je blízko rodiny...Tú miluje a ochraňuje.

 

Je akita spokojnejšia v rodinnom dome, ktorý môže strážiť alebo jej v pohode vyhovuje aj fungovanie v byte?

Matúš Matula: Podľa môjho názoru je určite Akita spokojnejšia v rodinnom dome. Vidím to na mojich dvoch, majú svoj priestor, ktorý si strážia, v ktorom šantia kedy chcú a v byte by toľko priestoru nemali.

Martina Černayová: Je jej jedno kde je, stačí denne prechádzka a blízkosť majiteľa. Prispôsobí sa životnému štýlu pánička.

Zuzana: Keďže naša Akita býva v rodinnom dome a to doslova (t. j. nie je vonku, ani tam nemá vybudovanú voliéru) môžem povedať, že jej v pohode bude vyhovovať aj bývanie v byte. Najradšej spí, nepotrpí si na nekonečné prechádzky a veľmi rada trávi svoj čas (iným slovom spánok) v spoločnosti svojej ľudskej “svorky”. Podľa mojich skúseností cca 1,5 hodiny venčenia dokopy denne jej stačí, ale samozrejme zvládne aj dlhšie, niekoľkohodinové prechádzky, keď sme na dovolenke alebo ideme niekam na dlhšie cez víkend. Počas prechádzky ju zaujíma všetko, t.j. letiace lietadlá, autá, ktoré prebehnú okolo, rovnako aj cyklisti, bežci, deti, mačky, vtáci, srnky, zajace, myšacie diery na poli (a že ich tam máme!) a toto všetko musí dôsledne preskúmať. Občas sa stane, hlavne keď sa vypýta len von na záhradu, že zabudne, kvôli čomu tam išla. Ponaháňa včely, prehrabe hriadky, pozorne si pozrie kto prišiel k susedom na večeru, prípadne kam odletel vrabec a potom radostne pribehne domov. Po chvíľke zistí, že jáááj, zabudla som sa vycikať! Tak sa vypýta von zase.

Soňa Strýčková: Keďže žijeme s dome, kde má k dispozícii aj veľkú záhradu, tak odpoveď je jasná. Vždy som bola zástancom fungovania psa vonku, zmenil to až Genki, ktorý s radosťou (hlavne v horúcich letných dňoch) býva vnútri na dlažbe....

 

Akí ľudia si kupujú Akitu a prečo? A prečo sa ich naopak niektorí zbavujú - v čom mali zlé očakávania na psíka tohto plemena?

Matúš Matula: Typ ľudí, ktorí si kupujú akitu neviem nejako povedať. Väčšinou sa ich zbavujú preto lebo nezvládajú výchovu tohto plemena hlavne v tom 7-15 mesiaci kedy je puberta. Určite mali zlé očakávania v tom, že je to síce krásne a oddané plemeno, ale neuvedomili si koľko námahy stojí za správnou výchovou, keďže je to veľmi dominantné a tvrdohlavé plemeno.

Martina Černayová: ?? neviem. U mňa rozhodlo, že nie sú cítiť tak ako iné psy. Ak by som sa mala rozhodnúť, tak si znova vyberiem Akitu. Zbavujú sa ich ľudia, ktorí nemysleli nato, že psa si berú na celý jeho život aj s jeho problémami, ak sa nejaké vyskytnú /a je jedno, či to je Akita, alebo iné plemeno/.

Zuzana: Ľudia si kupujú Akitu hlavne kvôli “nešťastnému” filmu o Hachikovi. Myslia si, že aj ich Akita bude hneď od malička taká verná a vychovaná ako to vidia vo filme, ale opak je pravdou. Veľmi skoro zistia, aká je tvrdohlavá, keď sa jej dostatočne nevenujú a stane sa z nej tvrdohlavý pes, s vlastnými názormi na psí život, ktorý poslúchať určite nebude. Zoberie si vodcovstvo do vlastných paciek a následne to bude podľa toho aj vyzerať. Potom keď vonku napadne iného psa alebo nebodaj človeka, prípadne keď skočí po vlastnom majiteľovi, tak sa jej radšej zbavia. Je to predsa pohodlnejšie.

Soňa Strýčková: Rôzni...Tragédiou je, ak sa pre kúpu Akity rozhodnú na základe vzhliadnutia filmu Hachiko alebo na základe istej módnej vlny, nedajbože preto, že to bola „výhodná“ kúpa....Ak sa takíto ľudia nezoznámia s charakterom plemenom a žijú v domnení, že ten krásny plyšový medvedík predsa nemôže byť zlý.... Neuvedomia si, že ten „medvedík“ veľmi rýchlo vyrastie a zosilnie… A že bez patričnej výchovy sa budú prejavovať jeho typické vlastnosti....A hlavne si myslím, že zbavovať sa ho budú len ľudia bez vzťahu a srdca...Namiesto toho, aby priznali chyby vo výchove, je ľahšie sa ho zbaviť ako nepotrebnej veci....Je to hlavne o ľuďoch a v ľuďoch... Ako povedal niekto múdry, sú len 2 typy ľudí: Nikdy alebo navždy Akita. Pre mňa je to výnimočný pes.. NAVŽDY AKITA....

Foto zľava: Jana Cagašová, Víťa Potomová, Erika Gombos, Soňa Strýčková