Druhý pes do rodiny. Na čo sa treba pripraviť?

Jednou z častých otázok, ktoré sú diskutované na rôznych fórach a sociálnych sieťach, je obstaranie si šteniatka do domácnosti, ktorá už má nejakého chlpatého člena. Zväčša ide o kúpu ďalšieho psa, no často ide aj o mačky, či zajace. Je pochopiteľné a správne, že sa zodpovední záujemcovia starajú a majú mnoho otázok. Spokojná rodina je predsa základ :).

Často vídame v rôznych videách či na fotkách viacero psov buď rovnakého alebo aj rôznych plemien, ktoré spolu vystrájajú a na prvý pohľad bezproblémovo fungujú. Tak sa zdá, že to predsa nemôže byť žiadny problém. Je to ale skutočne tak? Je také jednoduché a naozaj vždy bezproblémové zvládať výchovu a starostlivosť o viac ako jedného chlpáča? O tom, aké sú nástrahy spolužitia s viacerými psami pod jednou strechou, a čo všetko je potrebné vopred zvážiť a brať do úvahy pri rozhodovaní, Vám prinášame sériu autorských článkov od chovateľov a majiteľov. Hoci každý príspevok je osobitý (keďže tak ako ľudia, aj každé zviera je individualita!), všetky majú spoločný základ a podčiarkujú potrebu nasledovného:

  1. Zodpovedný prístup k rozhodovaniu - budem sa dlhodobo (10-15 rokov) vedieť postarať o dva hladné krky? Dvojité náklady na veterinárnu starostlivosť, kŕmenie, atd.
  2. Vhodný výber pohlavia - špeciálne dôležité pri japonských plemenách! 
  3. Byť pripravený na to, že psy spolu nebudú vychádzať dobre - mať v zálohe riešenie na permanentné rozdelenie.

Pravdaže, nie vždy musí nevyhnutne prísť k tomu, že psy nebudú schopní spolu nažívať v pokoji. Je to však najmä v prípade pôvodných japonských plemien pravdepodobné (obzvlášť pri rovnakých pohlaviach, po dosiahnutí pohlavnej dospelosti) a je dobré na to myslieť vopred.




Jarka Špaková (Shiba / CHS Od Troch tabiel / SR)

Naše Shiby (momentálne 6 sučiek a 1 same) žijú spolu ako svorka, kde my sme nad nimi a musia nás rešpektovať. Žijú s nami v dome s pozemkom, nie sú v kotercoch - všetci sme spolu. Do svorky sa snažíme začlenovať nove shibky od šteniatka a musia si samé najsť svoje miesto vo svorke. Zo začiatku je to stále pod našim dohľadom, postupne už ostáva samo za seba. Ak šteniatko ostáva rovno z nášho chovu, je to oveľa ľahšie. Pri novom cudzom šteniatku je cítiť iný pach. Niekedy vznikaju vo svorke nejaké bitky, ale to si robia poriadky medzi sebou, málokedy zasahujeme, Shiby viac kricia ako im niečo je. Krv nikdy netečie! Samozrejme ich okríkneme, aby sa znormalizovali - pri väčšej skupine (svorke) je to normálne. Čo sa týka dvoch samcov v jednej svorke spolu -  zrejme by som to neskúšala, určite by to bolo dost náročné hlavne v čase hárania, čo pri viacerých sučkách býva dosť často.

Najlepšia kombinácia je podľa môjho názoru sučka a sučka. Tie sa dajú pekne kočírovať, ak uvažujeme o dvoch psoch samcoch, záleží aj od plemena, napr. dva bígle nemajú problém, dvaja shibáci by určite problém mať mohli, najmä keď budú pohlavne aktívni. Kombinácia pes a sučka je tiež fajn, len ak nie sú kastrovaní, je v období hárania problém - pokiaľ si toto budúci majiteľ ošetrí, je to dobrá kombinácia. 4-nohý japonec, keď príde ako šteniatko do rodiny, tak si zvykne na všetko, časom ako rastie. Záleží na nás majiteľoch ako ho vedieme ďalej - k vzťahu k mačke, k inému psovi, k zajacovi, a celková výchova a rešpekt ku nám... u dvoch samcov sa môže stať, že ak budú veľmi dominantní obaja, tak neodporúčam použiť jedného ako krycieho psa, lebo potom sa ten vzťah úplne zrúti - keď rovnosť tak vo všetkom.

Pri inej kombinácii by sa nemali stať nejaké problémy. Pridať do svorky alebo k jednému psovi nové šteniatko nebýva problém, pokiaľ má človek dobre vychovaného psa, po 1 - 2 týždňoch si na nového člena zvykne - šteniatku podržíme chrbát, prvého psa nenecháme bez dozoru sa navážať či atakovať šteňa, treba si zjednať rešpekt. Prvýkrát sme teraz začleňovali do svorky 8 mesačnú sučku - náš odchov, naši psy ju najprv len tolerovali, ale nič viac! Až po 3 týždňoch sa začali s ňou hrať a postupne ju prijali, samozrejme videli, že si to my prajeme a že to tak chceme. Oni jej tiež dávajú najavo, čo môže a čo nie. Že je u nás zakázané brať si zo stola, skákať po ľuďoch a bezdôvodne vyštekávať.... Postupne sa to naučila od nás a aj od nich. Keď my napominame, oni (psy) sa pripoja.

Hierarchiu vo svorke si určuje 100% samotná svorka - my jasne ze zasahujeme, ked si už niekto viac dovoľuje ako má, ale inak si hierarchiu urobia členovia svorky sami.

Ak by sme chceli chovať viac jedincov, prichádzajú konflikty hlavne v čase hárania, to už vieme, že sa to bliži, lebo len chodia popri sebe a dávajú sa očuchávať a ocikávajú všetko naokolo. Ale nikdy sme nemali taký problém, aby museli byt nejaké sučky od seba oddelene. Oddeľujeme len psa-samca od sučiek, aby nedošlo k nežiaducemu krytiu. Je to hotová logistika a ten kto to nezažil, nepochopi... máme čo robiť.

Oddych na záhrade

Celá svorka je priamou súčasťou rodiny

Rodinná pohoda

Věra Smolíková (Akita + Shiba / CHS Ichimei / ČR)

Ve společné domácnosti máme 15 akit a 5 shib. Žijí s náma v nejužším rodinném kruhu. Samozrejme, některí jsou přizpusobiví a některí ne. Podle toho také skládáme smečku. Tolerují se nám ve smečce 4 akití samci, 3 akití slečny a shibí kluk. Věkově jsou 1,5 roku - 5 let. Z vlastní zkušenosti mužu napsat, že větší problém u nás teda mají mezi sebou fenky a to většinou když hárají. Kdo vyvolá bezduvodně kontakt je většinou shiba, která nemá problém se do akity pustit. Nezkušenéemu clověku bych určite dopručila k sobě vždy opačné pohlaví. Pravda je, že mám vysledované, že pokud psi nemají mezi sebou fenu, jsou schopni spolu také vycházet. Každý japonec je originál a má svou povahu, někdo se přizpusobí, někdo ne. Jsou schopni spolu jíst z jedné misky, spolu spát, ale člověk musí být vždy o krok ve předu a předvídat. Potom stačí malý drobek na zemi, špatný pohled a je zle. Velmi dobře mi již léta fungují 2shibí holky, akití holka a shibí kluk. Ale jak píšu, vše záleží na povaze jedince .

Oddelení řešíme místnostma. Smečky mají své vybavené pokoje, které jsou celý den otevřené, ve dveřích mají zábranu, takže jsme stále v kontaktu, my máme vlastně psa i v ložnici :D.

Mají svuj naučený režim, venčí se postupně po 4 smečkách, celý den. Večer spí v domě. Když jdeme do práce, největší smečku zavírame do ohrádek (akity a shiby zvlášť), nemají to za trest, mají tam svuj pelíšek a vlezou si tam, i když je otevřeno. Také do práce bereme každý den někoho jiného. Haravé fenečky mám oddělené v ohrádce. Březí fenečka se štěnátky má také svuj detský pokoj.

Ze zdravotních duvodu mám vykastrované 2 feny. Nezaznamenala jsem vubec žádné zmeny ani v povaze, ani v chováni k ostatním.

Pejsci jsou vlastně s námi pořád, venčí se po smečkách, mají k dispozici zahradu, štěňátka chodí na procházku 3x denne a dospělí mají harmonogram, kdy se střidají. Takže se střídá zahrada-procházky, aby nikdo nestrádal.

Příchod nového šteněte berou všichni u nás pozitivně ať pes nebo fena.

Samostatné klietky využívané v neprítomnosti domácich pre väčšiu bezpečnosť.

Svorky majú vlastné miestnosti v dome.

Večerná pohoda.



Edita Šubrtová (Akita + Shiba / CHS Kamiwaza / ČR)

Pokud někdo projeví zájem o štěně od nás a už má doma nějakého psa, tak mu odpovídám, že jedině by si vzal jedince opačného pohlaví. A ještě s tím, že buď bude mít možnost je v době harání oddělit nebo někdo z nich bude do budoucna kastrovaný. Zájemcům o psy-samce říkám, ať počítájí v dospělosti s tím, že se jim pes s ostatními psy nesnese. Jsou jen výjimky.

Když chce někdo štěňátko a ještě neví, jestli psa nebo fenu, tak chci vědět, jaké už mají zkušenosti se psy. Pes-samec, jak Akita tak Shiba, budou v budoucnu dominantní a potřebuje pevné vedení. Pro spoustu majitelů mých odchovů je tohle štěňátko jejich první pes v životě a i tak si někteří vybrali psa. Když ale jeho výchovu vezmou pevně do rukou už od začátku, pak s ním v budoucnu nemají problém.

Doporučuji jim, aby navštěvovali na cvičáku psí školky nebo ještě doporučuji výcviková setkání, která pořádají chovatelé Jana H. Svobodová a Jan Čech, kde se zaměřují jen na japonská plemena.

Sama doma vidím, jak se mi moji Japonci snášejí. Dnes mám 11 jedinců. Z toho jsou 3 psi a 8 fen. Neexistuje, některého ze psů pustit k sobě. Ty se nikdy nesnesli. Zažila jsem, kdy mi akiťák napadl shibáka a skončili jsme samozřejmě v ordinaci na šití. Mezi nimi je taková nenávist, že to došlo až k tomu, že akiťák Kishi žije u mého syna. Pánové se nemohli vidět ani přes plot. Se mnou ale žijí oba shibí kluci. Přes plot se tolerují, ale v době hárání některé z  fen je i tak u nás hlučno. U fenek je to lepší. Naše dvě shibí dámy se snesou s akitíma holkama, ale stejně je nenechám společně, když u toho nejsem. Třeba shibina Eiki se z fen snese jen se svojí dcerou, jinou fenku k sobě nepustí. Japonská plemena prostě nejsou smečkoví psi.

Kotercové oddelenie psov

Shiba (pes) sa snaží dostať k háravej fene (Akita)

Shiba (pes) sa snaží dostať k háravej fene (Akita)

Erika Horváthová (Shiba / SR)

Keďže som pracovne vyťažená a z domu odchádzam o 7:30 a vraciam sa o 17:30, tak mi napadlo, že nechcem nechávať Ayumku tak dlho samu doma. Logicky som oslovila Věrku Smolíkovú, od ktorej mám aj Ayumi, a ktorá mala aktuálne pár dní vrh B. Spýtala som sa jej ako má rezervácie, či má voľné šteniatko. Narodil sa jeden psík a dve fenky. Jedna bola ešte voľná a tak som vlastne Ayumke zabezpečila parťáčku - nevlastnú sestru. Akosi automaticky som chcela ďalšiu fenku, lebo som nechcela mať spolu fenku a psíka z príbuznými koreňmi, to by nemuselo dopadnúť dobre pri háraní fenky a keď ste celý deň v práci, tak asi ťažko by sa dalo zabrániť nechcenému súrodeneckému krytiu. Z Ayumky bolo krásne a socializované 7 mesačné šeniatko, keď sme sa rozhodli dať jej parťáčku. S priateľom sme začali všetko pripravovať na príchod druhého šteniatka a keď prišiel deň D, to bolo 28.12.2019 a ja som si u Smolíkovcov zobrala do náručia to krehučké šteniatko, tak som bola celá bez seba. 

Ayumka sa neskutočne tešila z malej sestričky, strážila ju, umývala, hrali sa spolu, spinkali spolu, papali z jednej misky. Sadli si úplne úžasne a hneď v prvú noc som ich nechala spolu v ohradke. Ayumka je veľmi starostlivá a nežná. Pri ich hre som na nich dozerala, aby jedna druhej neublížili. Ayumka si nechala robiť so sebou všetko možné a u Beniko sa začala prejavovať dominancia. Hýčkali sme ju a rozmaznávali sme ju my a to isté robila aj Ayumka. Vždy som si hovorila, že neznesiem a nedovolím to, aby po sebe vrčali a za každú cenu docielim to, aby moje baby boli spolu šťastné. Samozrejme z roztopašnosti to začala malá Beniko zneužívať a po oťukaní sa, začala mať agresívne sklony najmä pri boji o pamlsky alebo jedlo. Myslela si, že je ALFA, ale hold smola, ja som jej zámery prekukla a okamžite som nastolila mier, bez vrčania, kúsania. Išla som si tvrdo za jediným cieľom, dosiahnuť harmonické spolužitie bez znakov agresivity. Ja som určila hranice, ukázala smer cesty a pre moje baby som vodcom a robí sa to, čo je správne pre všetkých zúčastnených. S priateľom sme si vytýčili pravidlá, ktoré sa museli striktne dodržiavať a fungovali sme ako 4 členná rodina. Samozrejme, že shibalských zážitkov sme si užili viac ako dosť a stále aj užívame. Beniko je úplne iná ako Ayumka. Beniko je živel, má veľa energie, do všetkého ide po hlave. Ale nadovšetko miluje psíkov a ľudí. Túto vlastnosť majú s Ayumkou rovnakú. Ayumka je jemná, všetko skúma, je to mladá dáma. Síce teraz máme obdobie puberty a niekedy jej poriadne prepína, ale inak je veľmi rozumná a prešibane inteligentná. Mať jedného psa je úžasné, ale mať dvoch psov, to už je o inom. Keď máte jedného psa, dáte mu celé svoje srdce a všetku pozornosť a lásku. Ste pre neho stredobodom vesmíru a žije a dýcha len pre vás. Ale keď mu doprajete parťáka, tak dvaja sú už svorka. Vaše srdce sa musí zväčšiť, aby sa doň zmestilo dvojnásobok lásky a tú musíte rozdať rovnakým dielom pre oboch psíkov. Pozor na žiarlivosť, lebo to je u Shíb hneď po jedle a pažravosti vlastnosť číslo dva. Chcú vás mať iba pre seba, chcú vás ovládať a toto musíte zvládnuť od prvých momentov, aby ste im to uľahčili vy. Vy ich musíte naučiť spolužitiu medzi sebou a spolužitiu s vami. Svoje baby nenechávame doma samé dlhšie ako pár hodín, čiže dovolenky si hľadáme výhradne len také, aby sme ich mohli zobrať so sebou. Nemajú radi samotu, milujú chvíle keď sme všetci spolu, vtedy sú najspokojnejšie a najšťastnejšie. Venčenie jedného psa je super, ideme pekne, na vodítku neťahá. Ale akonáhle mám v ruke dve vodítka a na ich konci dve bláznivé Shiby, tak rozpaženie na špici Titanicu bol čajový odvar. Jedna sa vyberie na jednu stranu, druhá na druhú stranu, poprípade sa zamotajú medzi sebou a lietate zo strany na stranu, ako handra:-) Aj v tom treba nájsť systém. Skúšala som hocičo na uľahčenie tejto situačnej komédie. Vodítka s gumou, rozdvojky, látkové obojky, venčenie po jednej, aby si vonku vykonali svoje potreby a nezaoberali sa jedna druhou. Len potom narazíte na problém, že jedna bez druhej sú nervózne a keď sú spolu, tak jedna druhú rozptyľujú. Kto im vyhovie? Tak to riešim podľa času, ktorý trávim prechádzkou a podľa počasia. Vždy sa snažím nájsť kompromis, ktorý vyhovuje danej situácii, aby bol vlk sýty aj ovca celá. Milujeme ich obe rovnako a neľutujeme rozhodnutie mať dve Shiby, ba dokonca to vrelo odprúčame.

Pozdravujú vás

Erika a Jurko

Ayumi a Beniko

Úvodné spoznávanie Ayumi a Beniko

Spoločné chrúmanie

Venčenie nikdy nie je nuda