Akita na Slovensku
História plemena Akita Inu, ako ho poznáme dnes, má veľmi zaujímavý (nie úplne jednoduchý) priebeh. Ešte pred 20 rokmi formálne FCI (Medzinárodná kynologická federácia sídliaca v Bruseli) poznala iba jedno plemeno Akita. Hoci existovali jasné a výrazné odlišnosti, ktoré minimálne vzhľadovo delili oficiálnych príslušníkov plemena na dva rôzne typy, FCI nerozlišovala typologicky odlišné zvieratá a tak sa na súťažiach v jednom kruhu stretávali psy s výrazne odlišnými fenotypmi*, čo mnohým chovateľom a majiteľom nedávalo zmysel (bolo to ako porovnávať hrušky s jablkami).
Japonci chceli jasne vymedziť plemeno, o ktorého obnovu sa po druhej svetovej vojne urputne (a našťastie aj úspešne) snažili a ktoré hrdo označujú za svoje národné/ kultúrne dedičstvo. Jedným z oficiálne komunikovaných dôvodov/ motívov na rozdelenie typovo rôznych zvierat bolo vnímanie dvoch súvisiacich pojmov a to "krajina pôvodu" a "krajina vývoja".
Hoci Japonci (konkrétne JKC - Japan Kennel Club) uznali Japonsko za krajinu pôvodu typovo mohutnejšieho a molosoidnejšieho Veľkého japonského psa, za krajinu jeho vývoja považovali USA.
Na základe naliehania JKC nastala požadovaná zmena a valné zhromadženie FCI zasadajúce v Mexico City 1.júla v roku 1999 urobilo dôležité rozhodnutie o rozdelení plemena Akita na dve samostatné plemená (treba povedať, že s účinnosťou od 1.1.2000):
· Veľký japonský pes (Great Japanese Dog) - v FCI nomenklatúre zaradený do II. skupiny (Pinče, bradáče, molosoidné a švajčiarske horské a salašnícke psy) v samostatnej 4. sekcii s číslom 344.
· Akita - zaradený do V. skupiny (Špice a primitívne plemená) s číslom 255.
Z titulu vyššie spomenutého rozhodnutia bolo potrebné vo všetkých členských krajinách FCI (vrátane Slovenska) vykonať preregistráciu zvierat a zaradenie do jedného z vyššie uvedených plemien.
Podla inštrukcií a odporúčaní od JKC, základným faktorom pre rozhodnutie o prílušnosti ku konkrétnemu plemenu mal byť v prvom rade vzhľad - fenotyp zvieraťa, následne rodokmeň. Posudzovanie malo byť vykonávané 3-člennou komisiou a v prípade, že sa nebudú vedieť zhodnúť na príslušnosti, JKC prisľúbil podporu odborníka z vlastných radov.
Praktické uplatnenie vyzeralo v každej krajine inak, o čom svedčia aj záznamy bývalej prezidentky ACA (Akita Club of America) Lonny Cohen zo Svetového Akita Kongresu v Miláne v júli 2000.
Na Slovensku sa táto katalogizácia diala nasledovne:
SKJ (Slovenská kynologická jednota), ktorá je našou národnou organizáciou s členstvom v FCI, v spolupráci so Slovenským Klubom Severských a Japonských Plemien (SKSJP) zastrešujúci chov Akity, oslovila držiteľov (majiteľov) uchovnených Akít s inštrukciami na katalogizáciu.
Boli stanovené 3 termíny, počas ktorých sa mali oslovení majitelia dostaviť so svojimi zvieratami na posúdenie
Posudzovanie vykonávala 3-členná komisia (medzinárodní rozhodcovia) a po zaradení sa dialo nasledovné:
Psy, ktoré boli posúdené tak, že sa výrazne približovali štandardu vtedajšieho Veľkého japonského psa, dostali do preukazu pôvodu razítko informujúce o zmene názvu plemena na "Veľký japonský pes".
Psy klasifikované ako Akity dostali potvrdenie, že prešli posúdením a bola im potvrdená príslušnosť k plemenu Akita
V tom čase existovalo pravidlo (dnes už pravdaže dávno prekonané), že preukaz pôvodu sa vystavoval iba zvieratám, ktoré boli po narodení hlavným poradcom chovu uznané za spĺňajúce znaky štandardu. Existovali tak psy, ktoré pochádzali od rodičov s preukazom pôvodu (PP), ale samy ho nemali (boli to zväčša psy bližšie dnešnej americkej akite, ktore nespĺňali štandard japonskej akity - mali inú farbu (tmavá maska, pinto sfarbenie, nemali tzv. "urajiro"**, a pod). Počas katalogizácie boli posudzované aj tieto psy a v relevantných prípadoch (t.j. keď podľa posudkovej komisie sa približovali dostatočne štandardu VJP), boli zapísané do tzv. Pomocného registra pod týmto plemenom.
Pre tento účel sa využíval koncept Pomocného registra (pozn.: nielen na Slovensku ale vo všetkých členských krajinách FCI), do ktorého sa zapisovali takto uznané zvieratá bez PP.
Tieto psy bolo možné oficiálne chovať a ich potomkovia sa rovnako zapisovali do Pomocného registra. Zápisom 4.generácie (a v prípade pozitívneho posúdenia každého vrhu z predchádzajúcich 3 generácií poradcom chovu) vznikol 4. generácii nárok na vystavenie PP.
Pre úplnosť informácie dopĺňame, že v júli 2005 (s účinnosťou k januáru 2006) FCI premenovalo plemeno Veľký japonský pes na súčasnú Americkú akitu a preradilo ho z II. FCI skupiny do V. skupiny k špicovitým a primitívnym plemenám. Aj za týmto krokom stáli Japonci (viď už spomínané vnímanie krajiny vývoja línie Akity v USA v druhej polovici 20. storočia).
*fenotyp = súbor vonkajších pozorovateľných znakov a vlastností organizmu
**urajiro = biele prvky v srsti na špecifických miestach, konkrétne biela srsť na spodnej časti čeľuste neprerušovane tiahnuca sa cez hruď a brucho, vrchná časť papule okolo ňufáku, biele "ponožky" na všetkých 4 labách a biela špička chvosta.
