Vyrovnanosť. Vernosť. Učenlivosť. Vnímavosť.

To sú základné charakteristické povahové vlastnosti veľkého japonského samuraja Akita Inu podľa oficiálneho stručného štandardu FCI. Na začiatok spomenieme, že okrem medzinárodnej kynologickej federácie (FCI) existuje vo svete niekoľko ďalších organizácií, ktorých cieľom je udržiavať a rozvíjať pôvodné plemeno Akita Inu. Najstaršia z nich a medzi odborníkmi a dlhoročnými priaznivcami plemena Akita Inu najuznávanejšía, je Akita Inu Hozonkai (AKIHO) založená v japonskom meste Odate v roku 1927. Tá popisuje typický charakter obsiahlejšie:

"Akita disponuje tichou silou, je vznešená a odvážna. Veľkosť Akity v kombinácii so vznešeným držaním tela jej dodáva auru "kráľa všetkých psov".  V povahe Akity je byť intenzívne verný svojmu pánovi. Vernosť je špecificky výrazná v porovnaní s inými plemenami. Táto vlastnosť je v paralele so silne lojálnym charakterom tradičných Japoncov. Vonkajší vzhľad Akity, odzrkadľujúc vnútornú povahu, je pokojný a zároveň veľmi vyžaruje odvahu. Hoci Akita nevyzýva ako prvá, rovnako neustúpi výzve iných. Charakter Akity sa nedá jednoducho „odmerať“ pravítkom, bez ohľadu na to je to však základný a najdôležitejší aspekt plemena. Hrdosť, trieda, vznešenosť, to musí pes mať, aby bol dobrou Akitou." (*)

Hoci niektoré z vyššie uvedených vlastností (predovšetkým odvaha) sú typické vo veľkej miere aj pre ostatné japonské pôvodné plemená, pri Akite - najmä vďaka jej veľkosti, fyzickému vzhľadu a ostatným vlastnostiam, ktoré sa vyvinuli počas stáročí v súlade so spôsobom súžitia s človekom (lov, strážca obydlí, atď.) - sa spájajú tieto črty do impozantného celku, ktorý je bezpochyby hodný hlbokého uznania a ochrany.

Akita Inu, ako pôvodné plemeno, si prešlo pomerne búrlivým vývojom a aj preto si v krajine pôvodu uvedomujú nutnosť sledovať a usmerňovať chovateľské aktivity tak, aby ostali zachované nielen želané exteriérové znaky, ale aj povahové vlastnosti.

V súčasnosti sa v Európe dá pozorovať nie príliš priaznivý trend kedy sa u Akita Inu vyskytuje vo väčšej miere najmä plachosť resp. ustráchanosť. Tie môžu mať samozrejme viacero príčin, ako napríklad nedostatočná/ nesprávna socializácia šteniatok v rannom veku, výchova v izolovanom prostredí s obmedzeným výskytom rôznorodých podnetov (rôzni ľudia, hlučné stroje, dopravné prostriedky, hospodárske zvieratá, atď.), ale môže byť aj výsledkom nie vhodného spojenia a teda môže mať základ aj v genetike.

Foto: Vita Potomova, fenka Zairai Kiseki Ken Amana

Ďalším "nešvárom", ktorý existuje aj medzi Akitami, je agresivita. Agresivita, o ktorej sa už v súvislosti nielen s japonskými plemenami popísalo mnoho, je azda najväčším strašiakom, ktorý sa zároveň najviac podieľa na čiastočne negatívnom vnímaní plemena Akita inu všeobecnou verejnosťou. AKIHO štandard uvádza, že hoci Akita nevyzýva prvá, zároveň neustúpi výzve iného psa.

Je na mieste povedať, že podstata resp. príčiny agresivity nie sú u Akít v ničom odlišné od ostatných plemien. Hoci existujú všeobecné tendencie v prípade agresívnych psov poukazovať na to, že "Akity sú agresívne, majú to v sebe" s odkazom na historický fakt, že sa Akita (spoločne s inými plemenami) istú dobu v Japonsku využívala na psie zápasy, radi by sme prispeli k objasneniu tohto "mýtu". Existuje mnoho dôvodov, ktoré sa môžu odraziť v správaní psa, ktoré sa prejavuje istou formou agresivity. Hoci najčastejším prejavom agresivity býva agresivita voči iným psom, zriedkavo sa vyskytuje aj agresivita voči ľuďom. Ako pri každom inom psovi, s takýmto neželaným správaním treba správne a intenzívne pracovať. V prvom rade je dôležité zistiť a následne odstrániť príčinu takéhoto správania. Často je to veľmi náročné a bez pomoci odborníka, ideálne so skúsenosťou so špicmi resp. primitívnymi plemenami sa bežný človek zaobíde len ťažko. Pri pojme „primitívne plemeno“ je dôležité vysvetliť, že nejde o charakteristiku plemena z hľadiska inteligencie, ale o označenie podľa klasifikácie FCI (v angl. Group 5 - Spitz and primitive types), pričom vhodný preklad je pôvodné alebo prvotné plemeno. V zásade ide o plemená, ktoré majú aj po stáročiach vývoja stále relatívne blízko pôvodnému vlčiemu predkovi dnešného domestifikovaného psa. Príčinou problémov s agresivitou býva hlavne nevhodná/ nedostatočná socializácia a z nej vyplývajúci stres resp. strach z nových situácií a podnetov (pre správny vývoj psa je priam nevyhnutné aby od šteňacieho veku prichádzal do priameho kontaktu s rôznymi ľuďmi "od malých detí až po bradatých veľkých chlapov" a taktiež kontakt s inými psami rôznych plemien a veku). Podstatné je, aby šteňa z týchto stretnutí odchádzalo vždy s dobrým pocitom a preto je úlohou nás majiteľov urobiť všetko preto, aby si z nich neodnášali negatívne skúsenosti. Taktiež nepríjemná traumatizujúca skúsenosť dokáže v psovi vytvoriť vzorec agresívneho správania sa, ktorým reaguje na stresové situácie pripomínajúce daný zážitok (napr. hrubé až násilne, bolestivé zaobchádzanie so psom). Samostatne mysliaci pes, akým je Akita, vyžaduje okrem rannej socializácie riadnu starostlivosť a čas strávený so svojou rodinou počas celého svojho života. Pre Akitu je ideálne mať jasne stanovené hranice (jasne stanovené sú vtedy, keď nedochádza k ich oportunistickému porušovaniu zo strany ľudí). Taktiež je dobré, keď pes presne vie, čo môže od svojho človeka očakávať v jednotlivých situáciách. Vtedy sa medzi psom a človekom ľahšie buduje dôverný vzťah (psy väčšinou nemajú radi prekvapenia, hlavne nie u ľudí, na ktorých sa majú vedieť spoľahnúť a veriť im, že majú každú situáciu vždy pod kontrolou).

V chove je snahou každého zodpovedného chovateľa vychovávať nielen exteriérovo typické jedince (so snahou priblížiť sa čo najviac štandardu), ale najmä povahovo vyrovnané šteniatka, so správnym a typickým temperamentom. Podobne ako s ustráchanosťou, aj v prípade agresivity môže zohrať rolu aj genetika (napr. nevhodným spojením jedincov, ktorí majú nevyrovnané povahy) a preto je nie jednoduchou úlohou chovateľov pri plánovaní párenia vždy zohľadňovať nielen exteriérovú vhodnosť, ale aj povahy oboch jedincov. Nie vždy je však pred prvým spojením psa a sučky jasné, akí budú ich potomkovia. V prípade, že sú výsledkom nevyrovnané šteniatka, je správne a zodpovedné takéto spojenie viac neopakovať. Zodpovední a poctiví chovatelia vnímajú chov ako poslanie, investujú množstvo času do štúdia rodokmeňov (viď genetika), snažia sa kombinovať "kompatibilné" zvieratá, aby výsledkom boli zdravé, psychicky vyrovnané Akity, správni zástupcovia tohto kráľovského plemena z krajiny vychádzajúceho slnka. Dôstojní, vznešení, verní, vnímaví a vyrovnaní veľkí samuraji.

Okrem povahových vlastností je pravdaže podstatné pomenovať aj exteriérové črty (znaky), ktoré robia psa tou správnou Akitou a ktoré je potrebné a zároveň želané v chove cielene sledovať a približovať sa ideálu (štandardu plemena). Laická verejnosť si nie vždy uvedomuje fakt, že pokiaľ prichádza len k náhodnému páreniu dvoch psov plemena Akita Inu alebo páreniu bez hlbšieho uváženia všetkých potrebných aspektov, ich potomstvo je vlastne náhodným výsledkom, ktorý v horšom prípade degraduje nielen zovňajšok, ale často aj zdravie a povahu psa (osobnosť).

Každý budúci záujemca o šteniatko Akity má zrejme pred očami obraz “Hachika” z rovnomennej filmovej predlohy. Psa, ktorý napísal svojim príbehom históriu a je zosobnením slova “oddanosť”. Jeho vernosť bola skutočne až za hrob. Nikdy neprestal svojho pána čakať, nikdy jeho tmavé oči neprestali hľadať svojho človeka, ktorého nadovšetko miloval. Rozhodol sa preňho sám - nikto ho neučil, čo znamenajú paličky na ciferníku - a prišiel vždy včas. Nikto ho neučil prísť, odísť alebo čakať na povel - napriek tomu svojho pána vždy verne a spoľahlivo čakal. Bol tvrdohlavý a zároveň veľmi inteligentný. V našich končinách si ľudia zamieňajú často poslušnosť psa s jeho inteligenciou. Práve Hachiko je vynikajúcim príkladom, na ktorom je možné ľahšie pochopiť, že k vernosti si človek psa ani vychovať a ani kúpiť nedokáže.

Môže však byť pre neho pánom akého potrebuje - milujúcim, pevným a hodným nasledovania.

Daimon Ken Michiyo, foto/majiteľ: Michaela Tóthová

Dovolíme si však predpokladať, že Vaša Akita sa pravdepodobne vždy pokúsi (a väčšinou opakovane :)) ukázať Vám, že vlastnú hlavu nosí na krku aj ona a má svoj vlastný pohľad na svet. K prirodzenému rešpektu sa zrejme ešte nikdy nikomu nepodarilo psa doviesť pod strachom či tlakom - japonského psa už vôbec nie. Tieto psy sú svojmu pánovi oddané vtedy, ak ten preukáže, že si túto oddanosť a rešpekt zaslúži. Ako? Nuž to je otázka, ktorú si kladú mnohí a nie je ľahké ju zodpovedať.

Pokiaľ neviete ako by ste mohli byť pre svoju Akitu - veľkého samuraja - dobrým pánom, je načase to začať spoznávať. Skúsení chovatelia duši týchto psov rozumejú. Je však odvážne tvrdiť, že je to niečo, čo sa človek dokáže jednoducho naučiť. Hoci má toto plemeno, ako každé iné, určitý spoločný rámec typických vlastností, ich intenzita a prejav je u každého psa odlišná. Každý pes je iný, nezávislá individualita s vlastnými motiváciami a vnímaním svojho okolia, rovnako ako z neho vyplývajúcim správaním, ktoré je jeho vlastnou reakciou na jednotlivé podnety, vychádzajúc z kombinácie jeho temperamentu a vlastných skúseností. Preto je potrebné k Akitám pristupovať osobitne, a s ohľadom na ich individualitu. Len spoločne stráveným časom vnímavý majiteľ zistí o svojom psovi čo ho motivuje (a ako intenzívne), z čoho je nesvoj a správnym prístupom vo výchove a zohľadnením psej jedinečnosti si so psíkom dokáže vybudovať silný vzťah založený na dôvere psa voči svojmu pánovi (a naopak). Akita nie je pes, ktorého stačí denne vyvenčiť a v mladom veku s ním pár mesiacov na cvičáku potrénovať základnú poslušnosť a opačne od neho očakávať, že doma dostane človek to isté, čo miliónom ľudí ukázala filmová predloha skutočného príbehu tohto konkrétneho psa.

V našich končinách stretnete veľa “Hačikov”, ktorých život je úplne iný. Nevyzerajú ako ten pes, ktorý na svojho pána čakal do posledného dychu a ani nemajú jeho povahu. Práca chovateľov, ktorí si ctia toto plemeno a tradície, je veľmi náročná. Laici o nej mnoho nevedia hoci by si zaslúžila žiar reflektorov. Stojí to veľa úsilia, poznatkov, skúseností (a aj peňazí), aby každá ďalšia generácia naplnila ducha skutočnej Akity - japonského hrdinu na štyroch labkách. Nie je vo svete majestátnejšieho psa, ktorý bol nielen silný a múdry, ale aj bezhranične oddaný.

Chovatelia tohto plemena cielenou prácou zachovávajú pre Akitu typické znaky. Aké sú to?

• Urajiro: biela srsť na bokoch nosa, krku, hrudi, bruchu a vnútornej strany končatín a biele “ponožky” na všetkých 4 labách. Akita musí mať urajiro - je to charakteristický znak aj ďalších japonských plemien (napr. shiby a shikoku), ktorý je veľmi cenený a dôležitý. Výnimkou sú pravdaže biele Akity, ktoré zasa na druhej strane nesmú mať okrem bielej resp. jemne krémovej na srsti náznaky inej farby. Akity prichádzajúce na svet mimo skúsených rúk v mnohých prípadoch nemajú typické urajiro,

• Oči: typické oči Akity sú tmavé (tu platí, že čím tmavšie, tým lepšie :)), trojuholníkového tvaru s mierne dvihnutým vonkajším kútikom. Pri nedbalom krytí môže dochádzať k zaguľaťovaniu očí, ktoré neskôr vyzerajú ako gombíky a výrazne narúšajú celkový typický výraz Akity

• Akity sú mohutné, majestátne a súmerné psy - ich ideálna výška u samcov je 67 cm, u sučiek 61 cm. Rozdiel medzi psom a fenkou musí byť i pre laika badateľný na prvý pohľad. Fenky majú jemný a ženský výraz (pozn. v japončine pomenúva tento výraz slovo yasashi), pes na druhej strane pôsobí hrdo, má typický samčí výraz sprevádzaný sebavedomým držaním tela.

• Možno ste už zazreli Akitu, ktorá sa viac podobala hlavou na vlčiaka či iného špica - vzhľad hlavy je pre Akitu veľmi dôležitý. Ideálne pripomína spredu tvar jemne oválneho 8-uholníka, je typická kvalitným osrstením predovšetkým v lícnej časti, bez ovísajúcej kože. Líca sú plné a hlava spolu s mohutným krkom dodávajú psovi vznešený, priam kráľovský vzhľad. Čelo je široké, ploché, doplnené typickou vertikálnou ryhou tiahnucou sa od stopu až k vrchu lebky. U červených Akít je žiaduca červená farba v okolí očí.

Akitu robí akitou mnoho ďalších exteriérových (výzorových) znakov. Každá jedna časť na jej tele má svoj ideál, ktorý spolu má tvoriť harmonický celok - podobný, ako ho poznáte z filmu. Poviete si možno - nám nevadí, že nebude vyzerať v každom detaile ideálne tak, ako si to predstavujú Japonci. Lenže práve detaily robia celok. Výrazná odchýlka akéhokoľvek prvku (či už povahového alebo exteriérového charakteru) má dopad na celkový dojem zo psa ako takého.

Sempou Go Fuen No Oka, majiteľ/foto: Martina Černayová

Práca chovateľov je náročná v tom, že do reprodukcie (chovu) musia zapojiť len tie jedince, ktoré spĺňajú predpísané zdravotné štandardy (dané chovateľským klubom a organizáciou FCI), ale aj výzorové či povahové kritériá. Akity sú náchylné na niektoré dedičné choroby. Jedným z často sa vyskytujúcich je napríklad dysplázia bedrových kĺbov, prípadne závažné autoimunitné ochorenia ako napr. sebaceózna adenitída alebo VKH syndróm, ktoré sa často síce dajú manažovať, ale nie vyliečiť. Preto je nevyhnutné aby chovateľ dôkladne poznal zdravotnú anamnézu (históriu) jedincov každého spojenia rovnako ako ich predkov a minimalizoval tak riziko prenosu takýchto zákerných chorôb, ktoré často dokážu “spať” a prejaviť sa až o niekoľko generácií neskôr, na potenciálne šteniatka. Ak si prelistujete očami aj štandard pre plemeno Akita Inu a jeho výklad, ideálne aj s grafickým znázornením dôležitých čŕt, a na základe vyššie uvedeného si veľmi pravdepodobne uvedomíte, že chov tohto plemena nie je rozhodne jednoduchý.

Cieľom chovu je to, že každá nasledujúca generácia potomstva by mala upevniť podstatné charakteristické a želané znaky plemena, a tie menej želané potlačiť alebo úplne odstrániť a v ideálnom stave naplnenia vzhľadu i povahy plemena prekonať svojich rodičov (či predošlé generácie). Neželanými znakmi, ktoré vznikajú pri neodbornom párení psov sú najmä:

• Príliš guľaté a svetlé oči

• Nedefinovateľný samčí - samičí vzhľad

• Jedinec príliš veľkého alebo malého formátu (veľkosti)

• Slabý hrudník, slabý resp. prehnutý chrbát

• Netypicky vyzerajúca hlava

• Nesprávne nasadené uši (príliš blízko alebo príliš ďaleko od seba) alebo chvost (príliš nízko)

• Nesprávne zauhlené nohy obmedzujúce psa v pohybe (napr. strmé zadné končatiny, prípadné päty vytočené smerom von alebo päty vtočené smerom dovnútra/ labky vytočené smerom von tzv. kravský postoj")

• Farebné deviácie (nesprávne alebo chýbajúce urajiro, čierna maska u dospelých psov, fľaky na jazyku, nežiaduce “pinto” sfarbenie = biely pás tiahnuci sa cez čelo za uši, spojený s bielym golierom, v japončine ho definuje výraz hachiware)

•  A z povahových takisto - budúci majitelia šteniatok Akity by sa mali veľmi dôkladne zaujímať, či predkovia nielen v prvej línii boli vyrovnanej povahy a mali typickú osobnosť Akity. Ľahko sa totiž môže stať, že začneme vídať čím ďalej tým viac jedincov vyzerajúcich ako Akity s povahou úplne iného plemena alebo Akity v tele, ktoré iba vzdialene pripomína Akitu.

Naše združenie vzniklo preto, aby verejnosť mohla lepšie a jednoduchšie spoznať toto nádherné plemeno. Našou snahou je, aby Akity ostali Akitami tak, ako ich po dlhé desaťročia definuje krajina ich pôvodu a práca, úsilie a hodnoty v nich vložené mali šancu prežiť aj našu generáciu. Chceme, aby ich odkaz prežil a žil ďalej. Bez obety, úsilia, skúseností a patričných kynologických vedomostí to nie je možné.

Preto vyberajte šteniatko akéhokoľvek plemena vždy zo zodpovedných rúk, pri Akite to platí dvojnásobne.

Ale ešte predtým: poďte spolu s nami poodhaliť dušu skutočného japonského samuraja - kráľa medzi psami. Spoznanie týchto psov trvá pre väčšinu ľudí príliš dlho - jedni sú zaskočení nemilo, pre iných je to láska na celý život. Akita nie je pes, ktorý bude žiť pri vás - chce žiť s Vami. Na prvý pohľad sa môže zdať, že tento život znamená robiť mnohé kompromisy, ktoré však kompromismi vo finále nie sú. Ak niekoho milujete a rozumiete jeho duši - život s ním je pre Vás jednoduchý, hoci to iní chápať nemusia. Venujte spoznaniu Akity dostatok času. Jej štúdium je celoživotné - ale ak ste vo svojom záujme úprimný, Akita Vám postupne odhalí svoje tajomstvo.

Pre nás je to pes ako žiaden iný, bude to platiť aj pre Vás? :)