Ako uchovať to, čo je cenné
autor: Tibor Tóth
Chov plemena Shiba trvá na Slovensku už viac ako 20 rokov. Za ten čas si už prešiel určitým vývojom - na začiatku bola základňa pomerne úzka. Súviselo to s tým, že plemeno začínalo a jedince pribúdali len postupne. Počet narodených šteniatok (a importovaných psov) k dnešnému dňu dosahuje počet približne 500 jedincov, čo je v porovnaní napríklad s plemenom Akita len tretina. V susednej Českej republike však dosiahol počet narodených šteniat (opäť s importami) už číslo takmer 3000, čo je oproti Slovensku 6-násobok. V prvých rokoch chovu sme sa museli vyrovnať hneď s niekoľkým viac či menej problematickým bodmi. Prvým bola nízka - a tudiš značne homogénna - základňa psov. Chovné psy i sučky sa v chove (a rodokmeňoch) často opakovali. Nebola to priaznivá situácia a ako chovatelia sme pracovali na tom, aby sa chovateľská základňa postupne rozšírila.
Vyrovnať sme sa museli postupne s niekoľkými problémami - rozdeliť ich môžeme do 3 oblastí.
Prvým sú základné exterierové vady.
Pre laika je možné to vysvetliť nasledovne - štandard každého plemena opisuje určitý ideál plemena, ktorý sa snažia chovatelia udržať a ochrániť pre ďalšie generácie psov. V chove plemena Shiba sa na začiatku u nás vyskytovali problémy:
S týmito neduhmi sa nám podarilo pomerne dobre vysporiadať. Väčšina psov je už plnochrupých a má správny nožnicový zhryz. Zlepšili sa ďalšie exteriérové znaky, podarilo sa dosiahnuť lepší tvar oka (trojuholníkový), takisto veľkosť a nesenie uší je na tom dnes značne lepšie než napríklad tomu bolo pred 10-timi rokmi. Chovné psy i sučky majú dnes pekné a výrazné urajiro (belavá srsť po bokoch papule, pod sánkou, na krku, hrudi, bruchu, spodnej strane chvosta a vnútornej strane končatín).
Druhá oblasť sa týka povahy.
Aj v tomto smere sa situácia výrazne zlepšila. Kedysi sa na výstavách stretli Shiby, ktoré spolu často nemohli prísť ani do kontaktu. Mnohé jedince boli slabo kontaktné, plaché a niektoré až strachovo agresívne. Tu spravili kus práce chovatelia i majitelia odchovov zároveň. Shiba ako pôvodné prírodné plemeno potrebuje dôslednejšiu socializáciu počas odchovu ako aj jej pokračovanie u nového majiteľa. Myslí sa ňou to, že u dobrého chovateľa nemôžu byť šteniatka nadmieru separované so sučkou bez prítomnosti človeka a prostredia, v ktorom bude šteniatko neskôr žiť (domácnosť).
Správnym a dostatočným privykaním šteniatok (na prítomnosť človeka, dotyky, branie na ruky, hru, zvuky v domácnosti, prepravku, dotyky deti či cudzích ľudí atď) dostane do rúk nový majiteľ dobre pripravené šteniatko. Je primerane zvedavé, veselé, má chuť objavovať, neľaká sa ľudskej ruky či náhodné hlasitého zvuku. Ak v procese socializácie pokračuje správne aj nový majiteľ, bude vo výsledku spokojný aj on a aj jeho pes - Shiba. Dnes je na výstavách vidno už inú generáciu Shíb - väčšina z nich sú kontaktné, priateľské, bez známok plachosti, strachu či agresivity. Zodpovedajú štandardu a duchu plemena - v tomto smere sa za posledné roky urobil výrazný krok vpred.
Tretia - posledná oblasť - je chovateľské hľadisko.
Pokúsim sa to však povedať aj pre laikov a budúcich majiteľov našich šteniatok. Každý záujemca o šteniatko chce psíka, ktorý bude zdravý a bude sa správať i vyzerať ako typická Shiba. Na to, aby sme tento stav dosiahli, udržali a rozvíjali je potrebné mnoho úsilia, znalostí i venovanej energie či financií. Nebolo by možné tento cieľ dosiahnuť (a nestratiť ho) ak by sme neimportovali novú krv - stojí to nemalé prostriedky a výsledok nie je nikdy zaručený. Potýkame sa tak s úspechmi ako i neúspechmi v tomto smere, úspechy nás tešia a neúspechy učia a motivujú zároveň. Pestrejšia genetika teda napomôže tomu, aby sa plemeno správne rozvíjalo. Zároveň stojí každý z nás chovateľov pri rozhodovaní vo svojom chove o ďalších generáciách pred otázkou správneho výberu
Jednotlivých psov/sučiek, ktoré chce zapojiť/zaradiť do chovu
A akých partnerov vyberie pre dané spojenie (výber vhodného partnera)
V tomto smere je aj vďaka dostupnosti informácií (internetu a rôznych databáz informácií) situácia už lepšia. Pátrať v rodokmeňoch je pomerne náročné, ale len tak vieme identifikovať psov, ktorý náš chov obohatia (vylepšia) alebo mu naopak môžu v nasledujúcich generáciách pripraviť vážny problém (kryptorchizmus, neplodnosť, chýbajúce zuby, zhryz, nevyrovnaná povaha atď.).
K rozvoju chovu na začiatku u nás prispeli aj chovatelia z okolitých krajín. Im patrí naša vďaka, že nás k sebe pustili a umožnili kryť naše chovné sučky s ich kvalitnými psami, spojeniami ktorých sa naštartoval chov plemena Shiba na Slovensku. Nebyť ochoty a korektných podmienok, nedostali by sa do rodokmeňov kvalitné jedince, nepríbuzná zahraničná krv a psy, na ktorých sme mohli postaviť pevne náš budúci chov. Kryť sme išli mnohí do zahraničia do okolitých krajín, precestovali sme často veľa kilometrov. Preto patrí naša vďaka aj chovateľom z Čiech, Poľska, Maďarska a ďalších krajín.
Ako chovatelia pracujeme každý na svojom chove, ale zároveň sme súčasťou chovu Shíb na Slovensku ako takého - spoločného. Myslím, že sa nám dobre darí v oblasti zlepšovania exteriéru aj vo vylepšovaní typu, ako aj v oblasti povahy a správania psov. Jedno bez druhého by totiž nemalo zmysel. Načo by nám bol pes, ktorý vyzerá ako Shiba, ale povahou by to bolo niečo úplne iné. Platí to aj naopak - uchovanie povahových vlastností, osobnostných rysov a vlôh nemôže ísť ruka v ruke bez snahy o udržanie typických exteriérových znakov, ktoré robia Shibu Shibou.
Na Slovensku sa toho času narodí ročne okolo 20 vrhov, čo je približne 60 šteniatok. Chceme pokračovať v zodpovednom chove a pracovať na jeho rozvoji či už chováme s jedným, dvoma či viacerými jedincami. Teší nás, že si aj laická verejnosť začína uvedomovať, že každé plemeno potrebuje na to, aby sa vyvíjalo správnym smerom, okrem vzdelaných a zodpovedných chovateľov aj takých istých budúcich majiteľov šteniat. Sme radi, že sa záujemci začínajú zaujímať o to, v akých podmienkach žijú otcovia a matky psov, aký má chovateľ prístup, skúsenosti a znalosti o týchto psoch, a že nás ľudia majú záujem navštíviť.
Len tak sa nám totiž môže podariť rozvíjať u nás plemeno Shiba správnym smerom: aby sa šteniatka Shib dostali zo ZODPOVEDNÝCH rúk len do ZODPOVEDNÝCH rúk. Pripravení, znalí a zodpovední by mali byť aj chovatelia a aj budúci majitelia - vtedy má naša práca zmysel, vtedy budú mať šteniatka dobrý život a vtedy sa nám bude dariť uchovať v týchto psoch všetko to cenné.
